Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

अथ ते मंत्रिणः प्रोचुस्तच्छ्रुत्वाऽकाशगं वचः । अशोच्यो यं महाराज संसिद्धिं परमां गतः । लक्ष्मणो गम्यतां शीघ्रं तस्मात्स्वभवने विभो

atha te maṃtriṇaḥ procustacchrutvā'kāśagaṃ vacaḥ | aśocyo yaṃ mahārāja saṃsiddhiṃ paramāṃ gataḥ | lakṣmaṇo gamyatāṃ śīghraṃ tasmātsvabhavane vibho

แล้วเหล่าอำมาตย์ได้ยินวาจาจากนภากาศนั้น จึงกราบทูลว่า: ‘ข้าแต่มหาราช ท่านผู้นั้นไม่ควรถูกโศกเศร้า—ท่านได้บรรลุความสำเร็จสูงสุดแล้ว ดังนั้น ข้าแต่องค์ผู้เป็นนาย จงนำพระลักษมณ์จากที่นี่ไปยังที่พำนักของท่านโดยเร็ว’

अथthen
अथ:
Sambandha-bodhaka (Discourse connector/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक अव्यय (sequencer: then)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; सर्वनाम
मंत्रिणःministers
मंत्रिणः:
Karta (Subject apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootमन्त्रिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन
प्रोचुःsaid, spoke
प्रोचुः:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + √वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपदम्
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; सर्वनाम; ‘तत्’ = ‘तद्वचः’ इत्यर्थे
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Root√श्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया
आकाशगम्moving in the sky / coming from the sky
आकाशगम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootआकाश (प्रातिपदिक) + ग (कृदन्त, √गम् (धातु), ‘ग’ प्रत्ययः = going)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः—आकाश-ग (तत्पुरुषः)
वचःspeech, words
वचः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
अशोच्यःnot to be grieved for
अशोच्यः:
Vidhēya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootअ + शोच्य (कृदन्त, √शुच् (धातु), यत्-प्रत्ययः)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; नञ्-समास/निषेधयुक्त विशेषण
यम्whom
यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम (relative pronoun)
महाराजO great king
महाराज:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + राजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; समासः—महा-राजन् (कर्मधारयः)
संसिद्धिम्perfection, accomplishment
संसिद्धिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंसिद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
परमाम्supreme
परमाम्:
Karma qualifier (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘संसिद्धिम्’ इति विशेष्ये
गतःhas attained/gone to
गतः:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootगत (कृदन्त, √गम् (धातु), भूतकर्मणि कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्तरि प्रयोगे भूतकृदन्तः
लक्ष्मणःLakṣmaṇa
लक्ष्मणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
गम्यताम्let (him) go / he should go
गम्यताम्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलोट् (Imperative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोगः (passive imperative: ‘let (him) be gone’)
शीघ्रम्quickly
शीघ्रम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootशीघ्र (प्रातिपदिक/अव्ययीभावे अव्ययवत्)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
तस्मात्from there / therefore
तस्मात्:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; सर्वनाम
स्वभवनेin (his/your) own house
स्वभवने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्व (प्रातिपदिक) + भवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—स्व-भवन (तत्पुरुषः)
विभोO lord
विभो:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन

Ministers (addressing Rāma)

Listener: Rāma (addressed as mahārāja/vibho)

Scene: Ministers gathered around Rāma, hands folded, looking upward as a disembodied celestial voice resonates; the atmosphere is solemn but steady, with a sense of divine assurance.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

When spiritual attainment is affirmed, grief should yield to dharmic composure and responsible action.

The setting is within a tīrtha-māhātmya chapter, but this verse focuses on counsel and does not name the site.

No explicit rite is prescribed; the practical instruction is to take Lakṣmaṇa from that place to his residence.