Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 57

चिंतामापेदिरे सर्वे चिरं ते विषयान्विताः । ब्रह्मापि चेंद्रियग्रस्तः सुता रमितुमुद्यतः

ciṃtāmāpedire sarve ciraṃ te viṣayānvitāḥ | brahmāpi ceṃdriyagrastaḥ sutā ramitumudyataḥ

ครั้นผูกพันกับอารมณ์แห่งอินทรีย์มาช้านาน ทุกองค์ก็จมอยู่ในความกังวลเนิ่นนาน แม้พระพรหมเอง เมื่อถูกอินทรีย์ครอบงำ ก็กลับมุ่งหมายจะเสพสังวาสกับธิดาของตน

चिन्ताम्anxiety
चिन्ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आपेदिरेthey attained / fell into
आपेदिरे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + पद् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन; आत्मनेपद
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
चिरम्for long
चिरम्:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (for a long time)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
विषयान्विताःattached to sense-objects
विषयान्विताः:
Karta (Qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootविषय (प्रातिपदिक) + अन्वित (प्रातिपदिक; अनु + इ (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; 'ते' इति विशेषणम्
ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
None (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थ-निपात (also/even)
and
:
None (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
इन्द्रियग्रस्तःoverpowered by the senses
इन्द्रियग्रस्तः:
Karta (Qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक) + ग्रस्त (प्रातिपदिक; ग्रस् (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषप्रायः (इन्द्रियैः ग्रस्तः / इन्द्रियाणां ग्रस्तः)
सुताa daughter
सुता:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
रमितुम्to enjoy / to sport with
रमितुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootरम् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive)
उद्यतःintent / ready
उद्यतः:
Karta (Qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootउद् + यत् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle used adjectivally) 'ready/intent', पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'ब्रह्मा' इति विशेषणम्

Narrator (Purāṇic narrator within Māheśvarakhaṇḍa context; likely Sūta/Lomaharṣaṇa)

Listener: General audience; narrative focus on devas and Brahmā

Scene: The devas, weighed down by long indulgence, sit troubled; Brahmā appears distracted and desire-struck, symbolizing the peril of unchecked senses—an admonitory tableau rather than celebratory.

B
Brahmā
I
Indriyas (senses)

FAQs

Attachment to sense-objects breeds confusion and moral fall; mastery over the senses is essential for approaching Śiva.

The immediate verse is ethical-narrative; within Kedārakhaṇḍa it supports the Kedāra (Kedāranātha) frame by showing why beings seek Śiva’s refuge.

No explicit rite is stated here; the implied discipline is indriya-nigraha (sense-restraint) as a prerequisite for Śiva-darśana.