Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 59

ब्रह्मादिभिः सुरगणैर्बहुभिः परीतो योगीश्वरो गिरिजया सह विश्ववंद्यः । अभ्यर्थितः परममंगल मंगलैश्च दिव्यासनोपरि रराज महाविभूत्या

brahmādibhiḥ suragaṇairbahubhiḥ parīto yogīśvaro girijayā saha viśvavaṃdyaḥ | abhyarthitaḥ paramamaṃgala maṃgalaiśca divyāsanopari rarāja mahāvibhūtyā

ท่ามกลางหมู่เทวะมากมายมีพรหมาเป็นต้นล้อมรอบ พระโยคีศวรผู้เป็นที่สักการะทั่วสากล ประทับร่วมกับคิริชา แล้วเมื่อได้รับการอัญเชิญด้วยบทสรรเสริญอันเป็นมงคลยิ่ง พระองค์ก็รุ่งเรืองบนพระที่นั่งทิพย์ด้วยมหาบารมี

ब्रह्म-आदिभिःby Brahmā and others
ब्रह्म-आदिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपरिग्रहवाचक तत्पुरुष: ब्रह्मा आदयः येषाम्; पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
सुरगणैःby groups of gods
सुरगणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: सुराणां गणाः; पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
बहुभिःmany
बहुभिः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; विशेषण (सुरगणैः)
परीतःsurrounded
परीतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपरि + इ (धातु) + क्त → परीत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (योगीश्वरः)
योगीश्वरःLord of yogins (Śiva)
योगीश्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: योगिनाम् ईश्वरः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
गिरिजयाwith Girijā (Pārvatī)
गिरिजया:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootगिरिजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
सहtogether with
सह:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसहार्थक अव्यय (preposition-like indeclinable)
विश्ववन्द्यःworshipped by all
विश्ववन्द्यः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + वन्द्य (कृदन्त-प्रातिपदिक; वन्द् + यत्)
Formतत्पुरुष: विश्वेन वन्द्यः (by all, worthy of praise); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (योगीश्वरः)
अभ्यर्थितःentreated; requested
अभ्यर्थितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअभि + अर्थय् (धातु) + क्त → अभ्यर्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (योगीश्वरः)
परम-मङ्गल-मङ्गलैःwith supremely auspicious auspicious-rites/benedictions
परम-मङ्गल-मङ्गलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपरम (प्रातिपदिक) + मङ्गल (प्रातिपदिक) + मङ्गल (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (बहुपद): परमं मङ्गलं येषां ते मङ्गलाः; पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; (स्तुत्यादि-मङ्गलैः)
and
:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
दिव्य-आसन-उपरिupon a divine seat
दिव्य-आसन-उपरि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootदिव्य (प्रातिपदिक) + आसन (प्रातिपदिक) + उपरि (अव्यय)
Formअव्ययीभाव: दिव्ये आसने उपरि; स्थानवाचक अव्यय; (locative sense)
रराजshone; was splendid
रराज:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootराज् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
महाविभूत्याwith great majesty
महाविभूत्या:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + विभूति (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: महती विभूतिः; स्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन

Sūta (deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative context)

Tirtha: Gandhamādana / Kedāra narrative kṣetra

Type: kshetra

Scene: Śiva, the Lord of Yogins, sits radiant on a divine throne with Pārvatī beside him; Brahmā and hosts of gods encircle, offering auspicious hymns; the scene glows with vibhūti and cosmic order.

B
Brahmā
D
Devas (sura-gaṇas)
Ś
Śiva (Yogīśvara)
P
Pārvatī (Girijā)

FAQs

Śiva’s supremacy is affirmed through universal veneration; auspicious praise and humble entreaty lead to divine grace.

The broader passage belongs to Kedārakhaṇḍa, oriented to Kedāra/Kedārakṣetra, though this verse itself depicts a divine assembly rather than a site description.

None directly; the verse emphasizes stuti (auspicious praise) and reverent approach to the deity.