Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 29

निशम्य वाक्यं किल तच्च तस्या विष्णुर्विकुंठाधिपतिः स एकः । ज्ञात्वा च सर्वं सुरचेष्टितं तदा बलेश्च सर्वं च चिकीर्षितं च

niśamya vākyaṃ kila tacca tasyā viṣṇurvikuṃṭhādhipatiḥ sa ekaḥ | jñātvā ca sarvaṃ suraceṣṭitaṃ tadā baleśca sarvaṃ ca cikīrṣitaṃ ca

ครั้นทรงสดับถ้อยคำของนางแล้ว พระวิษณุ—องค์เดียวผู้เป็นเจ้าแห่งไวกุณฐ์—ทรงทราบสิ้นทุกประการ ทั้งความมุ่งหมายของเหล่าเทวะ และในกาลนั้นเอง ทั้งกำลังและแผนการที่พญาพลิคิดจะกระทำ

निशम्यhaving heard
निशम्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनि-शम् (धातु) → निशम्य (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); ‘having heard/considered’
वाक्यम्the speech
वाक्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
किलindeed, it is said
किल:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकिल (अव्यय)
Formवृत्तान्त/श्रुत्यर्थक अव्यय (reportative particle)
तत्that
तत्:
Karma (Apposition/कर्मसमानाधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; वाक्यम् इति समानाधिकरण
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
विष्णुःVishnu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
वैकुण्ठाधिपतिःlord of Vaikuṇṭha
वैकुण्ठाधिपतिः:
Karta (Apposition/कर्तृसमानाधिकरण)
TypeNoun
Rootवैकुण्ठ (प्रातिपदिक) + अधिपति (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष ‘वैकुण्ठस्य अधिपतिः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
एकःalone, one
एकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सः इति विशेषण
ज्ञात्वाhaving understood
ज्ञात्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootज्ञा (धातु) → ज्ञात्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); ‘having known’
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
सर्वम्everything
सर्वम्:
Karma (Object of knowing/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘everything’
सुरचेष्टितम्the actions of the gods
सुरचेष्टितम्:
Karma (Part of ‘everything’/कर्म)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + चेष्टित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष ‘सुराणां चेष्टितम्’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
तदाthen
तदा:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय
बलेःof Bali
बलेः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootबलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
सर्वम्everything
सर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
चिकीर्षितम्what was intended (to be done)
चिकीर्षितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृ (धातु) → चिकीर्षित (कृदन्त)
Formभविष्यत्कर्मणि/इच्छार्थक कृदन्त (desiderative sense ‘intended to do’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय

Narrator (Lomaśa in the Atri–Lomaśa dialogue context)

Tirtha: Kedāra-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: Viṣṇu listens and inwardly comprehends the full situation—devas’ intent and Bali’s designs—shown as a calm, focused gaze suggesting inner omniscience.

V
Viṣṇu
V
Vaikuṇṭha
D
Devas (Suras)
B
Bali

FAQs

Divine wisdom is all-knowing: the Lord discerns both righteous strategy and adversarial intent, guiding events toward dharma.

The broader setting is Kedāra (Kedarnath) in the Kedāra Khaṇḍa, though this verse itself focuses on the divine counsel within the narrative.

No direct ritual (snāna, dāna, japa, vrata) is prescribed in this verse.