Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 39

तस्माद्वि लोकयामास प्रकृतिं विश्वरूपिणीम् । पृथक्स्थित्वाग्रतो जानाल्लिंगं प्रकृतिमेव च । ददर्श विमलं लिंगं प्रकृतिस्थं स्वभावतः

tasmādvi lokayāmāsa prakṛtiṃ viśvarūpiṇīm | pṛthaksthitvāgrato jānālliṃgaṃ prakṛtimeva ca | dadarśa vimalaṃ liṃgaṃ prakṛtisthaṃ svabhāvataḥ

แล้วเขาได้เพ่งดูพระปรกฤติผู้มีรูปเป็นสากลจักรวาล ครั้นยืนแยกออก เขาก็รู้ชัดต่อหน้าว่ามีทั้งลึงคะและปรกฤติเอง; และได้เห็นลึงคะอันผุดผ่องไร้มลทิน ซึ่งโดยสภาวะสถิตอยู่ในปรกฤติ

तस्मात्from that/thereupon
तस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), एकवचनम्
विapart/clearly (intensifier)
वि:
Sambandha (Preverb)
TypeIndeclinable
Rootवि (उपसर्ग/अव्यय)
Formउपसर्गः (preverb) — क्रियाविशेषक
लोकयामासhe beheld/saw
लोकयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलोक् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
प्रकृतिम्Prakṛti/nature
प्रकृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
विश्वरूपिणीम्having universal form
विश्वरूपिणीम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविश्व + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्; समासः—विश्वस्य रूपं यस्याः (having the form of the universe)
पृथक्separately
पृथक्:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootपृथक् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: separately)
स्थित्वाhaving stood
स्थित्वा:
Kriya (Gerundial/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (gerund/absolutive) — ‘having stood’
अग्रतःin front
अग्रतः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअग्रतः (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb: in front)
जानात्he knew/recognized
जानात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; (पाठभेदे ‘जानाल्’ इति संधिः)
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रकृतिम्Prakṛti
प्रकृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (particle: indeed/only)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
ददर्शhe saw
ददर्श:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
विमलम्pure/spotless
विमलम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविमल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
लिङ्गम्liṅga
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रकृतिस्थम्situated in Prakṛti
प्रकृतिस्थम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रकृति + स्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्; समासः—प्रकृतौ स्थितम् (situated in Prakṛti)
स्वभावतःby nature
स्वभावतः:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootस्वभावतः (अव्यय)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त-अव्यय (ablatival adverb): ‘by nature/inherently’

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis/assembly (implied)

Scene: Heramba beholds the universe-bodied Prakṛti and, distinct yet within it, the spotless Śiva-liṅga—an immanence vision where cosmos becomes a veil around a luminous axis.

P
Prakṛti
L
Liṅga (Śiva)

FAQs

The pure Liṅga (Śiva-principle) is immanent in the manifest world (Prakṛti) while remaining stainless and transcendent.

The Kedāra milieu is implied; the Liṅga vision aligns with Kedāra’s Shaiva greatness (sthāna-māhātmya) in the Kedārakhaṇḍa.

None explicitly; the verse emphasizes darśana—contemplative vision of Liṅga and cosmos.