Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 89

यथा वितृषिताः स्याम पीत्वा पेयं मुदा वयम् । तृषितास्तु तथान्येपि न विशेषोल्पकोधिकः

yathā vitṛṣitāḥ syāma pītvā peyaṃ mudā vayam | tṛṣitāstu tathānyepi na viśeṣolpakodhikaḥ

ดังที่เราดื่มเครื่องดื่มด้วยความยินดีแล้วดับกระหาย ฉันใด ผู้กระหายอื่นๆ ก็เป็นฉันนั้น; ในเรื่องนี้ไม่มีความแตกต่างพิเศษ—ไม่เล็กไม่ใหญ่

यथाjust as
यथा:
Relation (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान- अव्यय (conjunction/adverb); ‘as/just as’
वितृषिताःthirst-quenched
वितृषिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि + तृषित (प्रातिपदिक; √तृष् से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषणम् (we, being thirst-quenched)
स्यामmay we be
स्याम:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formविधिलिङ्, उत्तमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
पीत्वाhaving drunk
पीत्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√पा (धातु)
Formक्त्वान्त (gerund); ‘having drunk’
पेयंa drink
पेयं:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपेय (प्रातिपदिक; √पा + यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘drinkable (thing)’
मुदाwith joy
मुदा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमुदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; करण/हेतु-भावः ‘with joy’
वयम्we
वयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
तृषिताःthirsty
तृषिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतृषित (प्रातिपदिक; √तृष् से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त
तुbut
तु:
Discourse connector (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपात; ‘but/and’
तथाlikewise
तथा:
Manner (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; ‘so/in the same way’
अन्येothers
अन्ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात; ‘also’
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
विशेषःdifference
विशेषः:
Karta/Predicate-noun (प्रथमा)
TypeNoun
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अल्पकःsmall
अल्पकः:
Predicate qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअल्पक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (विशेषः)
अधिकःgreater
अधिकः:
Predicate qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (विशेषः)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda instructing Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: At a Kāśī ghat, a water-seller offers cups to a mixed group—ascetic, householder, poor traveler—each relieved equally, highlighting sameness of thirst.

FAQs

The basic experiences of beings are shared; recognizing this sameness supports compassion and ethical restraint.

Kāśī (Vārāṇasī) frames the discourse, but the verse teaches a universal moral principle rather than naming a particular tīrtha.

None; it is a reflective instruction (vicāra) meant to cultivate empathy.