Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 36

उपेंद्रतप्तानि तपांसि तैश्चिरं स्नाता हि ते चाखिलतीर्थसार्थकैः । स्नात्वेह ये वै मणिकर्णिका ह्रदे समासते मुक्तिजनाश्रयेक्षणम्

upeṃdrataptāni tapāṃsi taiściraṃ snātā hi te cākhilatīrthasārthakaiḥ | snātveha ye vai maṇikarṇikā hrade samāsate muktijanāśrayekṣaṇam

โดยพวกเขา ตบะอันเสมอด้วยตบะของอุเปนทระประหนึ่งได้บำเพ็ญยาวนาน และประหนึ่งได้อาบสนานด้วยอานุภาพแห่งตีรถะทั้งปวงรวมกัน ครั้นอาบในสระมณิกรณิกาที่นี่แล้ว ผู้ใดนั่งแม้เพียงชั่วขณะ ณ ที่พึ่งของหมู่ชนผู้มุ่งโมกษะ ย่อมได้รับพลังชำระให้บริสุทธิ์นั้น

उपेन्द्रतप्तानिausterities performed by Upendra
उपेन्द्रतप्तानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootउपेन्द्र (प्रातिपदिक) + तप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक, √तप्)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; बहुवचन (Nom./Acc. pl.); तत्पुरुषः (उपेन्द्रेण तप्तानि)
तपांसिausterities
तपांसि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; बहुवचन (Nom./Acc. pl.)
तैःby those (austerities)
तैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया; बहुवचन (Instr. pl.)
चिरम्for long
चिरम्:
Kriya-viseshana (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (for a long time)
स्नाताः(they are) bathed
स्नाताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Root√स्ना (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन (Nom. pl.; ‘having bathed’)
हिindeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक निपात (indeed)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन (Nom. pl.)
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
अखिलतीर्थसार्थकैःby (means that) make all pilgrimages fruitful
अखिलतीर्थसार्थकैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक) + तीर्थ (प्रातिपदिक) + सार्थक (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग; तृतीया; बहुवचन (Instr. pl.); बहुपद-तत्पुरुषः (अखिलैः तीर्थैः सार्थकैः/सार्थकत्वकरैः)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Root√स्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/Absolutive); अव्ययभाव (having bathed)
इहhere
इह:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
येwho
ये:
Karta (Relative subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; बहुवचन (Nom. pl.)
वैindeed
वै:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक निपात (indeed)
मणिकर्णिकाof Maṇikarṇikā
मणिकर्णिका:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमणिकर्णिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; षष्ठी विभक्ति; एकवचन (Gen. sg.; qualifying ‘ह्रदे’)
ह्रदेin the lake/pond
ह्रदे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootह्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी; एकवचन (Loc. sg.)
समासतेsit, abide
समासते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + √आस् (धातु)
Formलट् (Present); प्रथमपुरुष; बहुवचन; आत्मनेपद (3rd pl. pres. Ā.)
मुक्तिजनाश्रयेin the refuge of the liberated ones
मुक्तिजनाश्रये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक) + जन (प्रातिपदिक) + आश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी; एकवचन (Loc. sg.); बहुपद-तत्पुरुषः (मुक्तिजनानाम् आश्रयः)
क्षणम्for a moment
क्षणम्:
Kala-adhikarana (Duration/कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया; एकवचन (Acc. sg.; duration)

Śiva

Tirtha: Maṇikarṇikā-hrada (Maṇikarṇikā-kuṇḍa)

Type: ghat

Listener: Acyuta (Viṣṇu)

Scene: Maṇikarṇikā pool shimmering beside the Ganga; a pilgrim bathes, then sits in still contemplation near a luminous ‘mukti-āśraya’ spot. A faint vision of Viṣṇu as Upendra performing tapas appears as a comparative motif, dissolving into the pool’s radiance.

Ś
Śiva
U
Upendra (Viṣṇu)
M
Maṇikarṇikā
T
Tīrthas
M
Mukti-jana

FAQs

Kāśī’s Maṇikarṇikā is portrayed as a concentrated field of merit where bathing and even brief abiding equals vast tapas and tīrtha-fruit.

Maṇikarṇikā-hrada (the Maṇikarṇikā sacred pool/ford) in Kāśī.

Snāna at Maṇikarṇikā-hrada, followed by sitting/abiding even briefly at the mukti-janāśraya (refuge associated with liberation-seekers/liberated ones).