Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 36

मन्ये धर्ममयी मूर्तिः कापि त्वं शुचिमानसा । त्वद्दर्शनात्परां प्रीतिं संप्राप्तानींद्रियाणि मे

manye dharmamayī mūrtiḥ kāpi tvaṃ śucimānasā | tvaddarśanātparāṃ prītiṃ saṃprāptānīṃdriyāṇi me

โอ้ผู้มีจิตบริสุทธิ์ ข้าพเจ้าเห็นท่านประหนึ่งเป็นรูปแห่งธรรมะเอง ครั้นได้เห็นท่านแล้ว อินทรีย์ทั้งหลายของข้าพเจ้าก็บรรลุปีติอันประเสริฐยิ่ง

मन्येI think
मन्ये:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
धर्ममयीfull of dharma
धर्ममयी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म + मय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘मूर्तिः’ इत्यस्य विशेषणम्; समासः—धर्मेण मयी (filled with dharma)
मूर्तिःform/embodiment
मूर्तिः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमूर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कापिsome (indeed)
कापि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootका + अपि (सर्वनाम + अव्यय)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अनिश्चित-प्रयोग (indefinite): ‘some’
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
शुचिमानसा(you) of pure mind
शुचिमानसा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि + मानस (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—शुचि (पवित्रं) मानसं यस्याः सा
त्वत्from you/your
त्वत्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-एकवचनस्य पञ्चमी-रूपम् (Ablative singular) ‘त्वत्तः/त्वत्’; अपादान
दर्शनात्from (the) seeing
दर्शनात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान), एकवचन
पराम्supreme/great
पराम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘प्रीतिम्’ इत्यस्य विशेषणम्
प्रीतिम्joy/affection
प्रीतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (कर्म/Accusative), एकवचन
संप्राप्तानिhaving attained
संप्राप्तानि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + प्र + आप् (धातु) + क्त (कृत्प्रत्यय)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; भूतकृदन्त (past passive participle) ‘इन्द्रियाणि’ इत्यस्य विशेषणम्
इन्द्रियाणिthe senses
इन्द्रियाणि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
मेmy
मे:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (सम्बन्ध/Genitive), एकवचन

Unspecified devotee/narrative voice (contextual; not explicit in snippet)

Tirtha: Kāśī-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: A respectful encounter in Kāśī: a pilgrim/speaker bows to a serene, pure-minded ascetic or dhārmika figure; the listener’s face shows uplifted joy; background hints of ghāṭ steps and temple spires.

D
Dharma
D
Darśana

FAQs

Darśana of the truly dharmic and pure-hearted brings inner uplift and refined joy.

No single tīrtha is named in this verse; it appears within the Kāśī-khaṇḍa’s devotional setting.

No formal rite is prescribed; the emphasis is on the transformative power of darśana and virtuous association.