Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 93

आधायांके त्रिशूलं स्वे सुष्वापेति प्रलप्य सः । नरमांसवसास्वाद प्रमत्तो वीतसाध्वसः

ādhāyāṃke triśūlaṃ sve suṣvāpeti pralapya saḥ | naramāṃsavasāsvāda pramatto vītasādhvasaḥ

เขาวางตรีศูลของตนไว้บนตัก แล้วพร่ำเพ้อเช่นนั้นก่อนจะหลับไป—เมามัวด้วยรสเนื้อมนุษย์และมัน ย่ามใจ ไร้ความหวาดหวั่น

आधायhaving placed
आधाय:
Pūrvakāla-kriyā
TypeIndeclinable
Rootआ+धा (धातु) → आधाय (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
अङ्केin the lap
अङ्के:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootअङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
त्रिशूलम्trident
त्रिशूलम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootत्रि+शूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासः (three-pronged spear)
स्वेin his own
स्वे:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (of अङ्के)
सुष्वापhe slept
सुष्वाप:
Kriyā
TypeVerb
Rootस्वप् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
इतिthus
इति:
Vākyārtha-sūcaka
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यर्थक (quotative particle)
प्रलप्यhaving babbled
प्रलप्य:
Pūrvakāla-kriyā
TypeIndeclinable
Rootप्र+लप् (धातु) → प्रलप्य (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
सःhe
सः:
Karta
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
नरमांसवसास्वादःrelish of human flesh and fat / one delighting in it
नरमांसवसास्वादः:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootनर+मांस+वसा+स्वाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः नरस्य मांसस्य वसायाḥ स्वादः (one who relishes human flesh and fat / the relish thereof)
प्रमत्तःcareless, intoxicated
प्रमत्तः:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootप्र+मद् (धातु) → प्रमत्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (past participle in active sense), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मत्तः/अवधानहीनः’
वीतसाध्वसःfree from fear
वीतसाध्वसः:
Viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootवीत+साध्वस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः वीतं साध्वसं यस्य (fearless; fear removed)

Skanda (deduced for Kāśīkhaṇḍa context; exact speaker not shown in snippet)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A fearsome figure rests with a trident on his lap, muttering and collapsing into sleep, drunk on the taste of human flesh and fat; the atmosphere is ominous and morally dark.

T
Triśūla (trident)

FAQs

Adharma is portrayed as delusion and heedlessness; moral disorder makes one vulnerable to downfall.

No tīrtha is named in this verse; it is part of the Kāśīkhaṇḍa story sequence set in the Kāśī sacred world.

None.