Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 4

कांचिद्दिशं समालंब्य निर्वेदं परमं गतः । प्रत्याश्रमं प्रतिनगं प्रत्यब्धि प्रतिकाननम्

kāṃciddiśaṃ samālaṃbya nirvedaṃ paramaṃ gataḥ | pratyāśramaṃ pratinagaṃ pratyabdhi pratikānanam

เขายึดทิศหนึ่งเป็นที่พึ่ง ครั้นบรรลุความหน่ายคลายอย่างยิ่งแล้ว จึงไปจากอาศรมสู่อาศรม จากภูเขาสู่ภูเขา จากมหาสมุทรสู่มหาสมุทร และจากพนาสู่พนา

काञ्चित्some
काञ्चित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (indefinite pronoun used adjectivally)
दिशम्direction
दिशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समालम्ब्यhaving taken support/setting out toward
समालम्ब्य:
Purvakala-kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-लम्ब् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund)
निर्वेदम्dispassion
निर्वेदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिर्वेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परमम्supreme
परमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; निर्वेदम् इति विशेषणम्
गतःhaving attained/gone
गतः:
Kriya (State/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तरि प्रयोगः
प्रत्याश्रमम्to each hermitage
प्रत्याश्रमम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + आश्रम (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत्, द्वितीया-एकवचनरूपेण प्रयोगः (adverbial)
प्रतिनगम्to each mountain
प्रतिनगम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + नग (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (adverbial)
प्रत्यब्धिto each sea
प्रत्यब्धि:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + अब्धि (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (adverbial)
प्रतिकाननम्to each forest
प्रतिकाननम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + कानन (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (adverbial)

Skanda

Listener: Agastya (implied)

Scene: A montage-like scene: Damana walking with staff and kamaṇḍalu through successive landscapes—hermitage huts, mountain passes, seashore, dense forest—each vignette connected by a winding path, conveying relentless pilgrimage.

D
Damana

FAQs

Detachment matures through seeking—moving through sacred landscapes becomes a discipline that supports inner transformation.

The verse broadly evokes India’s sacred geography (āśramas, mountains, seas, forests) rather than naming one tīrtha.

No specific rite is stated; the implied sādhana is pilgrimage undertaken in a spirit of nirveda and tapas.