Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 31

अथवा सर्व तेजांसि श्रित्वेमां ब्राह्मणीं तनुम् । शीलयंति परं धाम शातंशांत पदाप्तये

athavā sarva tejāṃsi śritvemāṃ brāhmaṇīṃ tanum | śīlayaṃti paraṃ dhāma śātaṃśāṃta padāptaye

หรือมิฉะนั้น รัศมีทั้งปวงได้อาศัยกายพราหมณ์นี้ แล้วสถิตอยู่ในปรมธาม เพื่อมุ่งบรรลุบทอันสงบยิ่ง สงบโดยสิ้นเชิง

अथवाor else
अथवा:
Nipāta (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootatha + vā (अव्यय)
Formसमुच्चय/विकल्पार्थक-अव्ययम् (or else/alternatively)
सर्वall
सर्व:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘tejāṃsi’)
तेजांसिsplendors/energies
तेजांसि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottejas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनम्
श्रित्वाhaving resorted to
श्रित्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootśri (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषणम् (Gerund); ‘having resorted to’
इमाम्this
इमाम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; सर्वनाम-विशेषणम् (this)
ब्राह्मणीम्brahmin (female)/brahmin-like
ब्राह्मणीम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootbrāhmaṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘tanum’) ‘brahmin-like/brahmin woman’s’
तनुम्body/form
तनुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottanu (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्
शीलयन्तिthey cultivate/inhabit
शीलयन्ति:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootśīl (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम् (they practice/inhabit)
परम्supreme
परम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘dhāma’)
धामabode/splendor
धाम:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdhāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्
शातम्(reading uncertain) peaceful/ended
शातम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootśāta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया/प्रथमा-विभक्ति, एकवचनम्; पाठभेद/दुर्बोधः—सम्भाव्यं ‘शान्तम्’ (peaceful) अथवा ‘शातम्’ (destroyed/ended)
शान्तcalmed/peaceful
शान्त:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootśānta (प्रातिपदिक; √śam)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त-विशेषणम्; समासाङ्ग/पदविशेषणम्; पाठभेदः ‘शातंशांत’ इत्यत्र द्विपद-समुच्चयः सम्भाव्यः
पदाप्तयेfor attaining the state/goal
पदाप्तये:
Sampradāna (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootpada (प्रातिपदिक) + āpti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचनम्; ‘पद-आप्ति’ तत्पुरुषसमासः (attainment of the state/goal)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: An ascetic in brahminical simplicity appears as the vessel where all splendors converge; above/around him a serene ‘parama dhāma’ aura suggests ultimate peace.

B
Brahmin (brāhmaṇī tanu)

FAQs

Spiritual radiance finds its true completion in the supreme peace—tejas culminates in śānti and the highest state.

Implicitly Kāśī, renowned in the Skanda Purāṇa as a liberating field where the ‘supreme abode’ is contemplated and approached.

No specific rite; the verse emphasizes taking refuge in dharmic embodiment and aiming for śānta-pada (the peaceful goal).