Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 30

साक्षात्किंवाडवाग्निर्वा मूर्त्या वै तप्यते तपः । स्थाणुवन्निश्चलतरं निर्मलं सन्मनो यथा

sākṣātkiṃvāḍavāgnirvā mūrtyā vai tapyate tapaḥ | sthāṇuvanniścalataraṃ nirmalaṃ sanmano yathā

หรือว่านี่คือวาฑวาอัคนี (ไฟใต้สมุทร) ปรากฏกาย มาบำเพ็ญตบะในรูปกาย? เขานิ่งดุจเสา ไม่ไหวติงเลย—ผ่องใสประหนึ่งจิตของสัตบุรุษ

साक्षात्directly
साक्षात्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsākṣāt (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रत्यक्षार्थक (directly/in person)
किम्what?
किम्:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeNoun
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; प्रश्नवाचक-सर्वनाम (what?)
वाor
वा:
Sambandha (Disjunctive/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्ययम् (or)
वाडवvāḍava (submarine)
वाडव:
Samāsa-aṅga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootvāḍava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रातिपदिकम्; समासाङ्ग (submarine/‘vāḍava’ fire)
अग्निःthe vāḍava fire
अग्निः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootagni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, एकवचनम्; ‘वाडव-अग्निः’ इति तत्पुरुषसमासः (vāḍava-fire)
वाor
वा:
Sambandha (Disjunctive/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्ययम् (or)
मूर्त्याwith a form/body
मूर्त्या:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootmūrti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्ति, एकवचनम्
वैindeed
वै:
Nipāta (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक/उपपद-अव्ययम् (indeed)
तप्यतेis heated/is tormented
तप्यते:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Roottap (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्; कर्मणि-प्रयोगः (is being heated/tormented)
तपःausterity/penance
तपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगे कर्तृस्थानी (subject of passive)
स्थाणुवत्like a pillar
स्थाणुवत्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsthāṇu (प्रातिपदिक) + vat (वत्-प्रत्यय)
Formवत्-प्रत्ययान्त उपमावाचक-अव्ययम् (like a pillar)
निश्चलतरम्more motionless
निश्चलतरम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootniścala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; तर-प्रत्यय (comparative) ‘more motionless’
निर्मलम्pure
निर्मलम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnirmala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; विशेषणम्
सत्good/true
सत्:
Samāsa-aṅga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeAdjective
Rootsat (प्रातिपदिक; √as)
Formसमासाङ्ग; ‘सन्-मनः’ इत्यत्र ‘सत्/सन्’ (good/true)
मनः(a) good mind
मनः:
Upamāna (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचनम्; ‘सन्-मनः’ कर्मधारयसमासः (a pure/good mind)
यथाjust as
यथा:
Sambandha (Comparative marker/उपमा-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमावाचक/प्रकारवाचक-अव्ययम् (as/just as)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A motionless ascetic stands/sits like a pillar, blazing with contained inner fire; devas wonder if he is vāḍavāgni incarnate; the atmosphere is pristine and still.

V
Vāḍavāgni

FAQs

The hallmark of tapas is steady stillness and inner purity—fire-like intensity guided by a stainless mind.

The Kāśīkhaṇḍa milieu is implied; the verse praises the kind of austerity especially esteemed in Kāśī’s Śaiva setting.

No explicit rite; it extols niścalatā (immobility) and nirmalatā (purity) as the discipline of tapas.