Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 52

तथापि भक्त्याश्रयतामुपेयुस्तवांघ्रिपद्मं प्रणतार्तिभंजनम् । सुघोरसंसारदवाग्निपीडितो भजामि नित्यं भवभीतिशांतये

tathāpi bhaktyāśrayatāmupeyustavāṃghripadmaṃ praṇatārtibhaṃjanam | sughorasaṃsāradavāgnipīḍito bhajāmi nityaṃ bhavabhītiśāṃtaye

ถึงกระนั้น ผู้ที่อาศัยภักติเป็นที่พึ่งย่อมเข้าถึงดอกบัวแห่งพระบาทของพระองค์ ผู้ทรงทำลายทุกข์ของผู้กราบนอบน้อม. ถูกเผาผลาญด้วยไฟป่าอันน่ากลัวแห่งสังสารวัฏ ข้าพเจ้าบูชาพระองค์เนืองนิตย์ เพื่อให้ความหวาดกลัวต่อภพดับสงบ.

तथाthus
तथा:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारार्थक (thus/in that way)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थक (even/also)
भक्त्याby devotion
भक्त्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति, एकवचन
आश्रयताम्(you all) take refuge
आश्रयताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + √श्रि (धातु) → आश्रय (णिच् causative stem)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd), बहुवचन
उपेयूःthey have approached
उपेयूः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootउप + √इ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन
तवyour
तव:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अङ्घ्रिपद्मम्lotus-feet
अङ्घ्रिपद्मम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअङ्घ्रि (प्रातिपदिक) + पद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (अङ्घ्रेः पद्मम् = lotus of the feet)
प्रणतार्तिभञ्जनम्destroyer of the distress of the bowed
प्रणतार्तिभञ्जनम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रणत (कृदन्त; √नम्) + आर्ति (प्रातिपदिक) + भञ्जन (प्रातिपदिक; from √भञ्ज्)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (प्रणतानाम् आर्तेः भञ्जनम्)
सुघोरसंसारदवाग्निपीडितःafflicted by the very terrible forest-fire of saṃsāra
सुघोरसंसारदवाग्निपीडितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग) + घोर (प्रातिपदिक) + संसार (प्रातिपदिक) + दवाग्नि (प्रातिपदिक; दव + अग्नि) + पीडित (कृदन्त; √पीड्)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष (सुघोरः संसार-दवाग्निः तेन पीडितः)
भजामिI worship/seek
भजामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√भज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद; उत्तमपुरुष (1st), एकवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन क्रियाविशेषण-प्रयोग (adverbial accusative)
भवभीतिशान्तयेfor the pacification of fear of worldly existence
भवभीतिशान्तये:
Sampradana (Beneficiary/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootभव (प्रातिपदिक) + भीति (प्रातिपदिक) + शान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन; तत्पुरुष (भवस्य भीतेः शान्तिः)

Rājā (the King)

Scene: A devotee kneels before Śiva’s lotus-feet; behind, a forest wildfire symbolizes saṃsāra; a cool stream of grace descends, extinguishing flames around the devotee.

Ś
Śiva (addressed)
S
Saṃsāra

FAQs

Devotional refuge at Śiva’s feet is presented as the sure remedy for the burning anxiety and fear produced by saṃsāra.

No specific place is named; the verse universalizes the refuge-teaching rather than tying it to a geography.

Continuous worship (nitya-bhajana) and surrender (śaraṇāgati) to the Lord’s lotus-feet are implied.