Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 12

ग्रीष्मे पञ्चाग्निसंतप्तो वर्षासु स्थण्डिलेशयः । हेमन्ते जलमध्यस्थो वायुभक्षः शतं समाः

grīṣme pañcāgnisaṃtapto varṣāsu sthaṇḍileśayaḥ | hemante jalamadhyastho vāyubhakṣaḥ śataṃ samāḥ

ในฤดูร้อนเขาทนความร้อนแห่งไฟทั้งห้า; ในฤดูฝนเขานอนบนพื้นดินเปล่า; ในฤดูหนาวเขายืนอยู่ท่ามกลางสายน้ำ และดำรงชีพด้วยลมเป็นอาหาร บำเพ็ญวัตรนี้ครบหนึ่งร้อยปี

ग्रीष्मेin summer
ग्रीष्मे:
Adhikarana (Time-location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootग्रीष्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
पञ्चाग्निसंतप्तःheated by five fires (performing pañcāgni-tapas)
पञ्चाग्निसंतप्तः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च + अग्नि + संतप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्√तप्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (पञ्चभिः अग्निभिः संतप्तः)
वर्षासुin the rainy season(s)
वर्षासु:
Adhikarana (Time-location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवर्षा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
स्थण्डिले-शयःone who lies on bare ground
स्थण्डिले-शयः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्थण्डिल + शय (प्रातिपदिक; √शी ‘to lie’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (स्थण्डिले शयः/शेते इति)
हेमन्तेin winter
हेमन्ते:
Adhikarana (Time-location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहेमन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
जलमध्यस्थःstanding in the middle of water
जलमध्यस्थः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootजल + मध्य + स्थ (प्रातिपदिक; √स्था ‘to stand’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (जलस्य मध्ये स्थः)
वायुभक्षःair-eating; living on air
वायुभक्षः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवायु + भक्ष (प्रातिपदिक; √भक्ष् ‘to eat’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (वायुः भक्ष्यः यस्य/वायुं भक्षयति इति)
शतम्a hundred
शतम्:
Kala-adhikarana (Duration/काल)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; संख्यावाचक
समाःyears
समाः:
Kala-adhikarana (Duration/काल)
TypeNoun
Rootसम (प्रातिपदिक; ‘year’)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Revā (Narmadā) taṭa

Type: river

Listener: Mahārāja (king)

Scene: Triptych of seasons around one ascetic: summer—five fires blazing; monsoon—ascetic on bare ground under rain; winter—ascetic standing in water; a subtle count of ‘hundred years’ suggested by a cycle wheel or repeated moons.

K
Kuṇḍa
P
pañcāgni-tapas
N
Narmadā context (implicit from prior verse)

FAQs

Steadfast austerity, maintained through all seasons, is praised as a purifying force that ripens spiritual merit.

The setting continues on the Narmadā/Revā bank, a hallmark of the Revā Khaṇḍa’s tīrtha culture.

Pañcāgni-tapas, sleeping on bare ground, water-standing in winter, and vāyu-bhakṣaṇa (air-subsistence) are described as ascetic observances.