Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 31

दानेन भोगानाप्नोति इत्येवं शङ्करोऽब्रवीत् । पर्वतात्पश्चिमे देशे स्वयं देवो महेश्वरः । स्थितः प्रणवरूपोऽसौ जगदादिः सनातनः

dānena bhogānāpnoti ityevaṃ śaṅkaro'bravīt | parvatātpaścime deśe svayaṃ devo maheśvaraḥ | sthitaḥ praṇavarūpo'sau jagadādiḥ sanātanaḥ

“ด้วยทานย่อมได้เสวยสุข” —ดังนี้พระศังกระตรัสไว้ และทางทิศตะวันตกของภูเขา พระมหेशวรเจ้าเองประทับอยู่—ดำรงในรูปปรณวะ (โอม) เป็นปฐมเหตุแห่งโลก ผู้เป็นนิรันดร์

dānenaby giving, by donation
dānena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचनम्
bhogānenjoyments
bhogān:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootbhoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचनम्
āpnotiobtains
āpnoti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√āp (आप्)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्
itithus
iti:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरण/इति-शब्दः (quotative particle)
evaṃin this way
evaṃ:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootevaṃ (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb of manner)
śaṅkaraḥŚaṅkara (Śiva)
śaṅkaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśaṅkara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
abravītsaid
abravīt:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√brū (ब्रू)
Formलुङ्-लकारः (Aorist/Imperfective past), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्
parvatātfrom the mountain
parvatāt:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootparvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचनम्
paścimein the western
paścime:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootpaścima (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्; विशेषणम् (deśe इति विशेष्ये)
deśein the region
deśe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्
svayamhimself
svayam:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formस्वयम्-शब्दः (indeclinable; reflexive/emphatic)
devaḥthe god
devaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
maheśvaraḥMahēśvara, the great Lord
maheśvaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + īśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; कर्मधारयः (महान् ईश्वरः)
sthitaḥstanding, situated
sthitaḥ:
Karta (Predicate/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsthita (कृदन्त; √sthā स्था + क्त)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः भूतकृदन्तः
praṇava-rūpaḥhaving the form of Praṇava (Oṃ)
praṇava-rūpaḥ:
Karta (Predicate/कर्ता)
TypeAdjective
Rootpraṇava (प्रातिपदिक) + rūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (प्रणवस्य रूपः)
asauthat one (he)
asau:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक; asau-रूप)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; सर्वनाम
jagad-ādiḥthe origin of the world
jagad-ādiḥ:
Karta (Predicate/कर्ता)
TypeNoun
Rootjagat (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (जगतः आदिः)
sanātanaḥeternal
sanātanaḥ:
Karta (Predicate/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsanātana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; विशेषणम् (asau/devaḥ इति)

Śaṅkara (Śiva) is quoted; overall narration by Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Praṇava-sthāna of Maheśvara (west of the mountain)

Type: kshetra

Listener: Pāṇḍava (king)

Scene: A mountain silhouette; to its west a radiant Oṃ-shaped aura above a liṅga or self-manifest light; Śaṅkara’s declaration on dāna echoed by a sage addressing a king; pilgrims offering gifts.

Ś
Śaṅkara (Śiva)
M
Maheśvara
P
Praṇava (Oṃ)
T
the mountain (parvata)

FAQs

Dharma is both ethical and metaphysical: charity yields worldly fruition, while the Lord as Oṃ reveals the eternal ground of pilgrimage and devotion.

A western region of the sacred mountain where Maheśvara is said to be established in the form of Praṇava (Oṃ).

Dāna (charitable giving) is explicitly praised as a means to obtain bhoga (worldly enjoyments/prosperity).