Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 35

तस्मात्सर्वाश्रयो देवि गिरिः पर्वतराङ्भवेत् । सुरासुरमनुष्याणां यथाहमपि चाश्रयः

tasmātsarvāśrayo devi giriḥ parvatarāṅbhavet | surāsuramanuṣyāṇāṃ yathāhamapi cāśrayaḥ

ฉะนั้น โอ้เทวี ภูเขานี้จักเป็นที่พึ่งพิงของสรรพชีวิต เป็นยอดแห่งภูผาทั้งหลาย—ดังที่เราก็เป็นที่พึ่งของเทวะ อสูร และมนุษย์ทั้งปวง

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Abl.), एकवचन; सर्वनाम
सर्वाश्रयःrefuge of all
सर्वाश्रयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व + आश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वेषाम् आश्रयः)
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Voc.), एकवचन
गिरिःthe mountain
गिरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन
पर्वतराट्king of mountains
पर्वतराट्:
Pradhana-predicative (Predicate noun/विशेष्य-निर्देश)
TypeNoun
Rootपर्वत + राज् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पर्वतानां राट् = king of mountains)
भवेत्should be; may become
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
सुरासुरमनुष्याणाम्of gods, demons, and humans
सुरासुरमनुष्याणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुर + असुर + मनुष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Gen.), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः
यथाjust as
यथा:
Upamana/Prakara (Comparison/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (comparative/manner)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन
अपिalso
अपि:
Samuccaya (Addition/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थ (also/even)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
आश्रयःrefuge; support
आश्रयः:
Pradhana-predicative (Predicate noun/विशेष्य-निर्देश)
TypeNoun
Rootआश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom.), एकवचन

Nārāyaṇa (contextual continuation)

Tirtha: Nārāyaṇagiri

Type: peak

Listener: Devī

Scene: A majestic mountain with three groups—devas, asuras, and humans—approaching from different paths, all sheltered under the same luminous presence of Nārāyaṇa.

N
Nārāyaṇa
D
Devī (Śrī)
N
Nārāyaṇagiri
S
Suras
A
Asuras
M
Manuṣyas

FAQs

A tīrtha becomes ‘refuge’ by divine presence—mirroring God’s universal shelter for all beings.

Nārāyaṇagiri, declared the ‘king of mountains’ and a universal sanctuary.

No specific ritual is stated; the verse establishes the site’s protective and refuge-giving power.