Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 34

गतेषु तेषु सर्वेषु स्थापयामास चाच्युतम् । माण्डव्येश्वरनामानं नारायण इति स्मृतम्

gateṣu teṣu sarveṣu sthāpayāmāsa cācyutam | māṇḍavyeśvaranāmānaṃ nārāyaṇa iti smṛtam

ครั้นเมื่อทุกผู้จากไปแล้ว เขาได้ประกอบการประดิษฐานพระอจฺยุตะ ผู้ไม่เสื่อมสูญ ณ ที่นั้น—คือพระนารายณ์ ผู้เป็นที่ระลึกนาม และทรงเลื่องลือในนาม “มาณฑวเยศวร”

gateṣuwhen (they) had gone
gateṣu:
Adhikaraṇa (Locative absolute/सप्तमी)
TypeAdjective
Root√gam (धातु) + gata (कृत्)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; भूतकृदन्त (क्त) ‘गत’—सप्तमी-सम्बन्धे (locative absolute sense)
teṣuamong them/when they
teṣu:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; सर्वनाम
sarveṣuall (of them)
sarveṣu:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; विशेषण (तेषु)
sthāpayāmāsainstalled/caused to be placed
sthāpayāmāsa:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√sthā (धातु) + causative (णिच्) sthāpaya + √as (धातु) (periphrastic perfect)
Formलिट् (Periphrastic Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; णिजन्त (causative)
caand
ca:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (and)
acyutamAcyuta (Viṣṇu)
acyutam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootacyuta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विष्णोर्नाम
māṇḍavya-īśvara-nāmānamhaving the name ‘Māṇḍavyeśvara’
māṇḍavya-īśvara-nāmānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootmāṇḍavya (प्रातिपदिक) + īśvara (प्रातिपदिक) + nāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुषः (माण्डव्येश्वर इति नाम यस्य/नामानम्) विशेषण (acyutam)
nārāyaṇaḥNārāyaṇa
nārāyaṇaḥ:
Karta/Predicate nominal (उपपद)
TypeNoun
Rootnārāyaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; नाम-निर्देश (apposition)
itithus/as
iti:
Quotation marker (इति)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; इति-कार (quotation marker)
smṛtamis remembered/called
smṛtam:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√smṛ (धातु) + smṛta (कृत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त) ‘स्मृत’—विधेय (is called/known)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced from Purāṇic narration style within Āvantya/Revā material)

Tirtha: Māṇḍavyeśvara (Nārāyaṇa/Acyuta)

Type: kshetra

Listener: Bhārata

Scene: After the assembly disperses, the sage performs installation: a serene image of Acyuta/Nārāyaṇa is set upon a pedestal; lamps, kalasha, flowers, and mantra-gesture; the shrine is named Māṇḍavyeśvara.

A
Acyuta
N
Nārāyaṇa
M
Māṇḍavyeśvara

FAQs

Establishing the Lord at a holy place (pratiṣṭhā) is presented as a lasting act of dharma that sanctifies the region and supports devotion for future pilgrims.

The Māṇḍavyeśvara/Nārāyaṇa sacred spot within the Revā Khaṇḍa’s Narmadā tīrtha landscape.

Deity installation (pratiṣṭhā/sthāpanā) of Acyuta—Nārāyaṇa under the name Māṇḍavyeśvara.