Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 46

पर्यटसे किमर्थं त्वं निशीये वहनं नु किम् । क्षिप्तं तु झोलिकाभारं किंवागमनकारणम् । व्यथामुत्पाद्य ऋषये दुःखाद्दुःखविलासिनि

paryaṭase kimarthaṃ tvaṃ niśīye vahanaṃ nu kim | kṣiptaṃ tu jholikābhāraṃ kiṃvāgamanakāraṇam | vyathāmutpādya ṛṣaye duḥkhādduḥkhavilāsini

“เหตุใดเจ้าจึงพเนจรยามราตรี? เจ้าหอบหิ้วสิ่งใดมา? ไฉนเจ้าจึงทิ้งภาระห่อผ้าลง? เหตุใดเจ้าจึงมาที่นี่—เมื่อได้ก่อความระทมแก่ฤๅษี โอ้ผู้เริงอยู่ในทุกข์ซ้อนทุกข์?”

पर्यटसेyou wander about
पर्यटसे:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootपरि + अट् (धातु)
Formलट्-लकार; मध्यमपुरुष (2nd person); एकवचन; आत्मनेपद
किमर्थम्why
किमर्थम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Interrogative adverbial)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (why); तत्पुरुष (कस्य अर्थः)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम)
Formप्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
निशीयेat night
निशीये:
Kāla-adhikaraṇa (Time)
TypeNoun
Rootनिशीथ/निशी (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; सप्तमी, एकवचन (locative: at night)
वहनम्carrying, conveyance
वहनम्:
Karman (Object/predicate complement)
TypeNoun
Rootवहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
नुindeed?
नु:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्यय)
Formप्रश्न/अनुनासिक-निपात (interrogative particle)
किम्what?
किम्:
Sambandha (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (what?)
क्षिप्तम्thrown away, cast
क्षिप्तम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootक्षिप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तुbut
तु:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपात (but/indeed)
झोलिकाभारम्the load of the bag
झोलिकाभारम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootझोलिका (प्रातिपदिक) + भार (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (झोलिकायाः भारः)
किंwhat?
किं:
Sambandha (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (what?)
वाor
वा:
Sambandha (Disjunction)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (or)
आगमनकारणम्cause of coming
आगमनकारणम्:
Karman (Object/predicate complement)
TypeNoun
Rootआगमन (प्रातिपदिक) + कारण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (आगमनस्य कारणम्)
व्यथाम्pain, distress
व्यथाम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootव्यथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन
उत्पाद्यhaving caused
उत्पाद्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootउत् + पद् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): having produced/caused
ऋषयेto the sage
ऋषये:
Sampradāna (Recipient)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; चतुर्थी (4th case/dative), एकवचन
दुःखात्from sorrow
दुःखात्:
Hetu (Cause/source)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी, एकवचन
दुःखविलासिनिO one who delights in others' sorrow
दुःखविलासिनि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक) + विलासिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सम्बोधन, एकवचन; तत्पुरुष (दुःखे विलासः यस्याः/या)

Ṛṣis (sages)

Tirtha: Revā-kṣetra (unspecified)

Type: kshetra

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: A group of sages confront a night-wanderer; a dropped bundle lies on the ground; the scene is tense, lit by moon and a small fire; the accused stands amid questioning gestures.

Ṛṣis (sages)
M
Muni (the afflicted sage)
J
Jholikā (traveller’s bag/bundle)

FAQs

Dharma condemns causing pain to holy persons; one’s actions and intentions are questioned and held accountable.

The Revā (Narmadā) milieu frames the episode, but no single named tīrtha is specified in this verse.

None; it is an ethical interrogation rather than a ritual instruction.