Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 24

शूलस्थं त्वां समालक्ष्य ह्यागताः सर्व एव हि । जीवन्तं त्वां प्रपश्याम त्वन्तरन्नवतारयन् । रुजासंतापजं दुःखं सोढ्वापि त्वमवेदनः

śūlasthaṃ tvāṃ samālakṣya hyāgatāḥ sarva eva hi | jīvantaṃ tvāṃ prapaśyāma tvantarannavatārayan | rujāsaṃtāpajaṃ duḥkhaṃ soḍhvāpi tvamavedanaḥ

เมื่อเห็นท่านถูกตรึงอยู่บนศูล พวกเราทั้งหมดจึงมาถึงที่นี่ เราเห็นท่านยังมีชีวิตอยู่ แม้ศูลจะทะลุผ่านและกดลึกลงไปในกายท่าน; แม้ต้องทนความเจ็บและความแสบร้อน ท่านกลับสงบนิ่งไร้คำคร่ำครวญ

शूल-स्थम्situated on the stake
शूल-स्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootशूल (प्रातिपदिक) + स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; विशेषण (qualifying त्वाम्)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
सम्-आ-लक्ष्यhaving clearly seen
सम्-आ-लक्ष्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootलक्ष् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), उपसर्ग: सम्+आ; क्रियाविशेषण (having observed)
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
आगताःhave come
आगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP used adjectivally), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्तरि-प्रयोग (having come)
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (ऋषयः understood)
एवonly/indeed
एव:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (restrictive particle)
हिindeed
हि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
जीवन्तम्alive
जीवन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootजीवत् (प्रातिपदिक; शतृ-प्रत्यय from √जीव्)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (Present active participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying त्वाम्)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रपश्यामःwe see
प्रपश्यामः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√पश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तमपुरुष (1st person), बहुवचन
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अन्तरन्within/inside
अन्तरन्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअन्तर् (अव्यय/उपसर्गसदृश)
Formअव्यय (adverb: within/inside)
अवतारयन्bringing down/causing to descend
अवतारयन्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootअव-√तॄ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (Present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (त्वम्) कर्ता
रुजा-संताप-जम्born of pain and burning distress
रुजा-संताप-जम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुजा (प्रातिपदिक) + संताप (प्रातिपदिक) + ज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying दुःखम्)
दुःखम्suffering
दुःखम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
सोढ्वाhaving endured
सोढ्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootसह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive) from √सह् (irregular: सोढ्वा), पूर्वक्रिया
अपिeven/though
अपि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (concessive particle)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अवेदनःwithout feeling/painless
अवेदनः:
Visheshya (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootअवेदन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying त्वम्)

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Revā-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Māṇḍavya

Scene: Close view: the stake passes through the ascetic; sages gather, some with hands raised in alarm, others in añjali; the ascetic’s face is tranquil, eyes half-closed in meditation.

Ṛṣis
M
Māṇḍavya
Ś
Śūla (stake)

FAQs

The verse praises ascetic endurance—kṣānti and tapas—where inner steadiness remains even amid extreme bodily pain.

No tīrtha is singled out in this verse; it serves the narrative teaching within the Revā Khaṇḍa milieu.

None; the focus is on tapas (austerity) and the wonder of pain-bearing equanimity.