Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 23

इदं महत्पुण्यतमं वरिष्ठं स्तोत्रं निशम्येह गतिं लभन्ते । पापैरनेकैः परिवेष्टिता ये प्रयान्ति रुद्रं विमलैर्विमानैः

idaṃ mahatpuṇyatamaṃ variṣṭhaṃ stotraṃ niśamyeha gatiṃ labhante | pāpairanekaiḥ pariveṣṭitā ye prayānti rudraṃ vimalairvimānaiḥ

เมื่อได้สดับสโตตรนี้อันยิ่งใหญ่ เปี่ยมบุญยิ่ง และประเสริฐที่สุด ผู้คนย่อมได้บรรลุหนทางอันเป็นมงคลในที่นี้เอง แม้ผู้ถูกห้อมล้อมด้วยบาปมากมาย ก็ยังไปถึงพระรุทระ โดยมีวิมานอันผ่องใสรองรับ

इदम्this
इदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘स्तोत्रम्’ इत्यस्य विशेषण
महत्great
महत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘स्तोत्रम्’ इत्यस्य विशेषण
पुण्यतमम्most meritorious
पुण्यतमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तमप्-प्रत्यय (superlative); ‘स्तोत्रम्’ इत्यस्य विशेषण
वरिष्ठम्best/excellent
वरिष्ठम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवरिष्ठ (प्रातिपदिक; वर-तमप्)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘स्तोत्रम्’ इत्यस्य विशेषण
स्तोत्रम्hymn
स्तोत्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्तोत्र (प्रातिपदिक; √स्तु धातु-जन्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘निशम्य’ इत्यस्य कर्म
निशम्यhaving heard
निशम्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√शम्/√श्रु (धातु; ‘निशम्’ = श्रवणे) + नि (उपसर्ग)
Formल्यप्/क्त्वा-समकक्ष अव्ययकृदन्त (gerund): ‘having heard/listened’
इहhere
इह:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेश/कालवाचक अव्यय (here/in this world)
गतिम्goal/path/state
गतिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक; √गम् धातु-जन्य)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
लभन्तेthey attain
लभन्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
पापैःby/with sins
पापैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
अनेकैःmany
अनेकैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘पापैः’ इत्यस्य विशेषण
परिवेष्टिताःsurrounded/encircled
परिवेष्टिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरिवेष्टित (प्रातिपदिक; √वेष्ट् धातु-जन्य क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि; ‘ये’ इत्यस्य विशेषण
येthose who
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
प्रयान्तिgo/attain
प्रयान्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु) + प्र (उपसर्ग)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
रुद्रम्Rudra (Śiva)
रुद्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विमलैःpure/spotless
विमलैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविमल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘विमानैः’ इत्यस्य विशेषण
विमानैःin aerial chariots
विमानैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविमान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन

Narrator (contextual Purāṇic narration)

Tirtha: Stotra of Revā-khaṇḍa (phala-śruti)

Type: kshetra

Scene: Devotees listen to the great hymn; dark ‘sin’ imagery falls away; radiant, spotless vimānas descend, carrying them upward toward Rudra’s abode.

R
Rudra (Śiva)

FAQs

Śiva-stotra-śravaṇa (hearing the hymn) is presented as a powerful purifier that grants auspicious destiny and access to Rudra’s realm.

Implicitly the Revā-khaṇḍa tradition of Narmadā-region holiness; this verse chiefly glorifies the stotra’s merit rather than a named site.

Śravaṇa (devout listening) of the stotra is the stated practice, with salvific results.