Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 19

तत्र तीर्थे तु यः स्नात्वा पूजयेत्परमेश्वरम् । सहस्रकिरणं देवं नाममन्त्रविधानतः

tatra tīrthe tu yaḥ snātvā pūjayetparameśvaram | sahasrakiraṇaṃ devaṃ nāmamantravidhānataḥ

ผู้ใดอาบน้ำ ณ ตีรถะนั้น แล้วบูชาพระปรเมศวร คือเทพสหัสสกิรณะ ตามพิธีแห่งพระนามและมนตร์โดยถูกต้อง ผู้นั้นย่อมบำเพ็ญอาราธนาอย่างครบถ้วนตามบัญญัติ

तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
तीर्थेat the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
तुindeed, and
तु:
Sambandha-bodhaka (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
यःwho (he who)
यः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (कर्ता), एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम (relative pronoun)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriyā (Absolutive; prior action)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having bathed)
पूजयेत्should worship
पूजयेत्:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
परमेश्वरम्the Supreme Lord
परमेश्वरम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootपरम + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (कर्म), एकवचन; कर्मधारयः (परमः ईश्वरः)
सहस्रकिरणम्thousand-rayed
सहस्रकिरणम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier of देवं/परमेश्वरम्)
TypeAdjective
Rootसहस्र + किरण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (कर्म), एकवचन; बहुव्रीहिः (सहस्राणि किरणानि यस्य)
देवम्the god
देवम्:
Karma (Object; apposition)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (कर्म), एकवचन
नामname
नाम:
(Compound member)
TypeNoun
Rootनामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासपूर्वपद (in compound)
मन्त्रmantra
मन्त्र:
(Compound member)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; समासपूर्वपद (in compound)
विधानतःaccording to the prescribed procedure
विधानतः:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb) = 'according to'; स्रोतः: विधान + तः

Skanda (deduced for Revā Khaṇḍa narration style)

Tirtha: Sahasrakiraṇa-tīrtha on Revā (implied)

Type: ghat

Scene: Pilgrims bathe at a Narmadā ford at dawn; on the bank a radiant Sūrya icon receives arghya, flowers, incense; a priest guides mantra recitation from a palm-leaf text.

P
Parameśvara
S
Sahasrakiraṇa (Sūrya)
T
Tīrtha

FAQs

Pilgrimage becomes spiritually complete when tīrtha-snān and deity-worship are performed with proper mantra and method.

A tīrtha in the Revā Khaṇḍa context—i.e., the Narmadā river pilgrimage landscape.

Snāna at the tīrtha followed by worship of Sahasrakiraṇa (Sūrya) using prescribed name-mantras (nāma-mantra-vidhi).