Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 5

निष्क्राममाणं मार्गेण ब्रह्महत्या दुरासदा । अहोरात्रमविश्रान्ता जगाम भुवनत्रयम्

niṣkrāmamāṇaṃ mārgeṇa brahmahatyā durāsadā | ahorātramaviśrāntā jagāma bhuvanatrayam

เมื่อพระองค์เสด็จออกไปตามทาง บาปอันน่าสะพรึงและหลีกไม่พ้นคือ “พราหมณ์หัตยา” ก็ตามติดพระองค์ ทั้งกลางวันกลางคืนไม่หยุดพัก ไปทั่วไตรโลก

निष्क्राममाणम्departing, going forth
निष्क्राममाणम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिस् + क्रम् (धातु) → निष्क्राममाण (शानच्)
Formवर्तमानकृदन्त (शानच्/Present middle participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
मार्गेणby the path, along the way
मार्गेण:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
ब्रह्महत्याBrahma-slaying sin (personified)
ब्रह्महत्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + हत्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—ब्रह्मणः हत्या (षष्ठी-तत्पुरुष)
दुरासदाhard to approach/overcome
दुरासदा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् + आसद (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्; समासः—दुर् + आसदा (कर्मधारय)
अहोरात्रम्day and night
अहोरात्रम्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअहन् + रात्रि (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमास (अहः+रात्रिः) समाहारः; अव्ययवत् क्रियाविशेषण (adverb: day and night)
अविश्रान्ताunresting, unwearied
अविश्रान्ता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ + विश्रान्त (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (न-विश्रान्ता = unwearied)
जगामwent
जगाम:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भुवनत्रयम्the three worlds
भुवनत्रयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभुवन + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्विगुसमासः—त्रयाणि भुवनानि (three worlds)

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Indratīrtha (implied destination of relief)

Type: ghat

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: Indra travels hurriedly along a road; behind him, Brahmahatyā appears as a relentless, terrifying presence—gaunt, dark, unblinking—chasing without pause through layered cosmic realms (earth, mid-air, heaven).

B
Brahmahatyā
I
Indra (implied)

FAQs

Pāpa (sin) clings to the doer until rightly addressed; no realm—earth, heaven, or underworld—automatically cancels moral consequence.

No specific tīrtha is named in this verse; the Revā Khaṇḍa context later ties purification to sacred places and practices.

None here; it describes the relentless pursuit of Brahmahatyā.