Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 5

एवं युक्तस्तु यस्तत्र पापं कृत्वा सुदारुणम् । स्नात्वा जप्त्वा विधानेन मुच्यते सर्वपातकैः

evaṃ yuktastu yastatra pāpaṃ kṛtvā sudāruṇam | snātvā japtvā vidhānena mucyate sarvapātakaiḥ

ดังนี้ เมื่อประกอบตนให้ถูกต้องตามพิธี แม้ผู้ที่ได้กระทำบาปอันน่าสยดสยอง ณ ที่นั้น ก็ด้วยการอาบน้ำชำระและสวดญปะตามบทบัญญัติ ย่อมพ้นจากความตกต่ำและบาปทั้งปวง

एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (manner adverb)
युक्तःendowed/engaged (in this discipline)
युक्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) → युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण (यः)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विशेषार्थ
यःwho (he who)
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb)
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
कृत्वाhaving committed
कृत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having done/committed’
सुदारुणम्very dreadful
सुदारुणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + दारुण (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (सु + दारुणम्), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण (पापम्)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
जप्त्वाhaving recited
जप्त्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootजप् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having recited (mantras)’
विधानेनby the prescribed procedure
विधानेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; साधन/प्रकारवाचक
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/Present), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive)
सर्वपातकैःfrom all sins
सर्वपातकैः:
Apadana (Ablative sense/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पातक (प्रातिपदिक)
Formसमास (सर्वपातक = सर्वाणि पातकानि), नपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; अपादानार्थे (from)

Unspecified in snippet (likely Māhātmya narration within Revā Khaṇḍa)

Tirtha: Revā-tīrtha (contextual)

Type: ghat

Scene: A devotee completes river snāna, then sits on the bank counting japa on a mālā; the water glows, and dark stains (symbolic pāpa) dissolve into light.

R
Revā (Narmadā)
J
japa
V
vidhi (ritual rule)

FAQs

Scripturally guided practice (vidhi)—especially bathing and mantra-japa—functions as powerful purification and moral restoration.

A Revā/Narmadā tīrtha described in Revā Khaṇḍa (Āvantya Khaṇḍa).

Snāna and japa performed ‘vidhānena’ (according to the proper ritual procedure).