Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 8

अपराह्णे महादेवि सुखासीनौ तु सुन्दरि । वदन्तौ सुखदुःखानि पूर्ववृत्तानि यानि च

aparāhṇe mahādevi sukhāsīnau tu sundari | vadantau sukhaduḥkhāni pūrvavṛttāni yāni ca

ยามบ่าย โอ้มหาเทวี โอ้ผู้เลอโฉม ทั้งสองนั่งอย่างสบาย สนทนาถึงสุขและทุกข์ และเรื่องราวเหตุการณ์ที่เคยผ่านมาก่อน

अपराह्णेin the afternoon
अपराह्णे:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअपराह्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
महादेविO Mahādevī
महादेवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
सुखासीनौthe two seated comfortably
सुखासीनौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसुख + आसीन (प्रातिपदिक)
Formआस्-धातोः क्त-प्रत्ययान्त (आसीन); पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; तत्पुरुष (सुखेन आसीनौ)
तुbut/indeed
तु:
Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वय-बोधक (particle)
सुन्दरिO beautiful one
सुन्दरि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुन्दरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
वदन्तौspeaking (the two)
वदन्तौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवद् (धातु)
Formवद्-धातोः शतृ-प्रत्ययान्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
सुखदुःखानिpleasures and pains
सुखदुःखानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुख + दुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन; द्वन्द्व (सुखं च दुःखं च)
पूर्ववृत्तानिprevious occurrences/events
पूर्ववृत्तानि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपूर्व + वृत्त (प्रातिपदिक)
Formवृत्-धातोः क्त-प्रत्ययान्त (वृत्त); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; कर्मधारय (पूर्वाणि वृत्तानि)
यानिwhich
यानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्ध-प्रत्यय (relative pronoun)
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय

Śiva (Īśvara)

Tirtha: Revā (Narmadā) context

Type: tirtha

Listener: Pārvatī

Scene: Atri and Anasūyā sit comfortably in the afternoon shade, speaking quietly about joys, sorrows, and memories; a tranquil hermitage ambiance surrounds them.

Ś
Śiva (Īśvara)
P
Pārvatī
A
Atri
A
Anasūyā

FAQs

Purāṇas situate dharma in lived human experience—reflection on past joys and sorrows prepares the mind for spiritual insight.

The verse is a narrative transition; the tīrtha context remains the Revā-region discourse.

None; it sets the scene for the forthcoming dialogue.