Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 46

योगप्रकारनिर्णयः

Classification and Definition of Yoga

नमःपूर्वाणींद्रियाणि स्वर्गं नरकमेव च । निगृहीतनिसृष्टानि स्वर्गाय नरकाय च

namaḥpūrvāṇīṃdriyāṇi svargaṃ narakameva ca | nigṛhītanisṛṣṭāni svargāya narakāya ca

นอบน้อมแด่อินทรีย์ทั้งหลายแต่เดิม และแด่สวรรค์กับนรกด้วย อินทรีย์เมื่อถูกสำรวมย่อมนำไปสวรรค์ และเมื่อปล่อยตามใจย่อมนำไปสู่นรก

नमःपूर्वाणिpreceded by ‘namaḥ’ (salutation)
नमःपूर्वाणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनमः + पूर्व (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समासः: नमः पूर्वं येषाम् (those preceded by ‘namaḥ’); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; विशेषणम् (of इन्द्रियाणि)
इन्द्रियाणिthe senses
इन्द्रियाणि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन
स्वर्गम्heaven
स्वर्गम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
नरकम्hell
नरकम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootनरक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
एवindeed/only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (particle of emphasis)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
निगृहीतनिसृष्टानिrestrained and released
निगृहीतनिसृष्टानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि + ग्रह् (धातु) + नि + सृज् (धातु)
Formकृदन्त-द्वन्द्व-समासः: निगृहीतानि च निसृष्टानि च; उभयत्र क्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (of इन्द्रियाणि)
स्वर्गायfor heaven
स्वर्गाय:
Sampradana (सम्प्रदान/Dative)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; सम्प्रदान (dative)
नरकायfor hell
नरकाय:
Sampradana (सम्प्रदान/Dative)
TypeNoun
Rootनरक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; सम्प्रदान (dative)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

FAQs

It teaches that the same indriyas (senses) become either liberating supports or binding fetters: disciplined under dharma and Shiva-oriented awareness they elevate; when uncontrolled they drag the jiva into suffering and lower states.

Linga-worship in the Shiva Purana is paired with inner purity—sense-restraint, truthfulness, and devotion. Saguna Shiva worship is most fruitful when the senses are gathered and offered back to Shiva rather than scattered into craving.

Practice indriya-nigraha through japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya), steady dhyana on Shiva, and vrata-style restraint (especially on Mahashivratri), supported by sattvic conduct.