Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 31

न्यासत्रैविध्य-भूतशुद्धि-प्रक्रिया

Threefold Nyāsa and the Procedure of Elemental Purification

करन्यासाद्यमपि तैः कृत्वा वाथ न वा क्रमात् । शिरोवदनहृद्गुह्यपादेष्वेतानि कल्पयेत् । ततश्चोर्ध्वादिवक्त्राणि पश्चिमांतानि कल्पयेत् । ईशानस्य कलाः पञ्च पञ्चस्वेतेषु च क्रमात्

karanyāsādyamapi taiḥ kṛtvā vātha na vā kramāt | śirovadanahṛdguhyapādeṣvetāni kalpayet | tataścordhvādivaktrāṇi paścimāṃtāni kalpayet | īśānasya kalāḥ pañca pañcasveteṣu ca kramāt

เมื่อประกอบการวางมือตามมนต์ (กรนยาสะ) และพิธีเบื้องต้นอื่น ๆ ด้วยมนต์เหล่านั้นแล้ว—จะทำตามลำดับหรือไม่ก็ได้—พึงวางไว้ที่ศีรษะ ใบหน้า หทัย บริเวณลับ และเท้า จากนั้นพึงภาวนามุขเริ่มจากทิศเบื้องบนไปจนสิ้นสุดที่ทิศตะวันตก ในห้าสถานนี้พึงสถาปนากลาทั้งห้าของอีศานะตามลำดับ।

करन्यासाद्यम्beginning with kara-nyāsa (hand-placement)
करन्यासाद्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootकरन्यास + आद्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्; तत्पुरुषसमासः (करन्यासः आद्यः यस्य/करन्यासः आदौ)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha-bodhaka (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (also/even)
तैःby them/with those
तैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसक, तृतीया (Instrumental), बहुवचन; सर्वनाम
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive), परस्मैपदी; पूर्वक्रिया
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक निपात (or)
अथthen
अथ:
Kriyā-sambandha (क्रियासम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भवाचक (then/now)
not
:
Niṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक निपात
क्रमात्in sequence/according to order
क्रमात्:
Hetu/Adverbial (हेतु/क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (Ablative), एकवचन; अव्ययीभावेन (in order/according to sequence)
शिरोवदनहृद्गुह्यपादेषुon the head, face, heart, secret part, and feet
शिरोवदनहृद्गुह्यपादेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिरस् + वदन + हृद् + गुह्य + पाद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; द्वन्द्वसमासः (शिरसि वदने हृदि गुह्ये पादेषु)
एतानिthese (things/parts)
एतानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; सर्वनाम; अत्र कर्मरूपेण
कल्पयेत्should arrange/assign
कल्पयेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√कॢप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ततःthen
ततः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
ऊर्ध्वादिवक्त्राणिthe faces beginning with the upper (one)
ऊर्ध्वादिवक्त्राणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootऊर्ध्व + आदि + वक्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; तत्पुरुषसमासः (ऊर्ध्वं आदिः येषां वक्त्राणि)
पश्चिमान्तानिending with the western (one)
पश्चिमान्तानि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपश्चिम + अन्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम् (वक्त्राणि); तत्पुरुषसमासः (पश्चिमः अन्तः येषाम्)
कल्पयेत्should arrange/assign
कल्पयेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√कॢप् (धातु)
Formविधिलिङ्, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
ईशानस्यof Īśāna
ईशानस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootईशान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन
कलाःparts/kalās
कलाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
पञ्चfive
पञ्च:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (अव्यय/संख्याशब्द)
Formसंख्यावाचक; अव्ययवत् प्रयोगः; कलाः इति विशेष्यस्य संख्या
पञ्चसुin (the) five
पञ्चसु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (संख्याशब्द)
Formसप्तमी, बहुवचन; संख्याशब्दः (in five)
एतेषुin these
एतेषु:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; विशेषणम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
क्रमात्in order
क्रमात्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन; अव्ययीभावेन (in due order)

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Īśāna

Role: teaching

S
Shiva
I
Ishana

FAQs

It teaches internalizing Śiva-worship through nyāsa—placing mantra-power into one’s own body—so the practitioner becomes a fit vessel for Śiva’s grace (pati-anugraha), aligning body and awareness with Īśāna’s five kalās.

Nyāsa is a saguna upāsanā method: the devotee meditatively installs Śiva’s aspects and potencies in specific bodily loci, making the body a living shrine before or alongside external Liṅga-pūjā.

Kara-nyāsa and aṅga-nyāsa (head, face, heart, guhya, feet), followed by contemplation of the directional faces/aspects and sequential placement of Īśāna’s five kalās—used as a preparatory practice for mantra-japa and dhyāna.