Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 37

मन्त्रसिद्ध्यर्थं गुरुपूजा–आज्ञा–पौरश्चर्यविधिः / Guru-Authorization, Offerings, and Puraścaraṇa for Mantra-Siddhi

त्रिंशदक्षैः कृता माला धनदा जपकर्मणि । सप्तविंशतिसंख्यातैरक्षैः पुष्टिप्रदा भवेत् । पञ्चविंशतिसंख्यातैः कृता मुक्तिं प्रयच्छति । अक्षैस्तु पञ्चदशभिरभिचारफलप्रदा

triṃśadakṣaiḥ kṛtā mālā dhanadā japakarmaṇi | saptaviṃśatisaṃkhyātairakṣaiḥ puṣṭipradā bhavet | pañcaviṃśatisaṃkhyātaiḥ kṛtā muktiṃ prayacchati | akṣaistu pañcadaśabhirabhicāraphalapradā

ประคำสามสิบเม็ด เมื่อใช้ในการสวดมนต์ภาวนา (ชปะ) ย่อมประทานทรัพย์สมบัติ ประคำยี่สิบเจ็ดเม็ดให้ความอุดมบำรุงและความรุ่งเรือง ประคำยี่สิบห้าเม็ดประทานโมกษะ แต่ประคำสิบห้าเม็ดให้ผลแห่งพิธีอภิจาระ (มนตร์บังคับทำร้าย)

triṃśatthirty
triṃśat:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Roottriṃśat (संख्याशब्द/प्रातिपदिक)
Formसंख्याविशेषणम् (numeral adjective); अव्ययवत् प्रयोगः; अत्र समासपूर्वपदम्
akṣaiḥwith beads/dice-seeds (akṣa-beads)
akṣaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootakṣa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण) बहुवचनम्
kṛtāmade/constructed
kṛtā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु) + kta (कृत् प्रत्यय)
Formकृदन्तः—क्त (past passive participle); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचनम्; ‘माला’ इत्यस्य विशेषणम्
mālārosary/garland
mālā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmālā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचनम्
dhanadāgiver of wealth
dhanadā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdhana-dā (प्रातिपदिक; धन + दा)
Formतत्पुरुषसमासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: धनस्य दा); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचनम्; ‘माला’ इत्यस्य विशेषणम्
japa-karmaṇiin the act of japa (repetition)
japa-karmaṇi:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootjapa-karman (प्रातिपदिक; जप + कर्मन्)
Formतत्पुरुषसमासः (कर्मधारय/षष्ठीभावः: जपस्य कर्म); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी एकवचनम् (अधिकरण)
saptaviṃśati-saṃkhyātaiḥnumbered as twenty-seven
saptaviṃśati-saṃkhyātaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaptaviṃśati-saṃkhyāta (प्रातिपदिक; सप्तविंशति + संख्यात)
Formतत्पुरुषसमासः (संख्यातः = numbered); नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचनम्; ‘अक्षैः’ इत्यस्य विशेषणम्
akṣaiḥwith beads
akṣaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootakṣa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचनम्
puṣṭi-pradāgiver of nourishment/prosperity
puṣṭi-pradā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṣṭi-pradā (प्रातिपदिक; पुष्टि + प्रदा)
Formतत्पुरुषसमासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: पुष्टेः प्रदा); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचनम्; ‘माला’ (अध्याहृत) इत्यस्य विशेषणम्
bhavetwould be/becomes
bhavet:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचनम्
pañcaviṃśati-saṃkhyātaiḥnumbered as twenty-five
pañcaviṃśati-saṃkhyātaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpañcaviṃśati-saṃkhyāta (प्रातिपदिक; पञ्चविंशति + संख्यात)
Formतत्पुरुषसमासः; तृतीया बहुवचनम्; ‘अक्षैः’ (अध्याहृत) इत्यस्य विशेषणम्
kṛtāmade
kṛtā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु) + kta (कृत्)
Formक्त-कृदन्तः; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचनम्; ‘माला’ (अध्याहृत) इत्यस्य विशेषणम्
muktiṃliberation
muktiṃ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmukti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचनम् (कर्म)
prayacchatibestows
prayacchati:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√yam (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचनम्
akṣaiḥwith beads
akṣaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootakṣa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचनम्
tubut/indeed
tu:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphatic/contrastive particle)
pañcadaśabhiḥwith fifteen
pañcadaśabhiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpañcadaśan (संख्याशब्द/प्रातिपदिक)
Formसंख्याविशेषणम्; तृतीया बहुवचनम्; ‘अक्षैः’ इत्यस्य विशेषणम्
abhicāra-phala-pradāgiver of results of abhichāra (hostile rites)
abhicāra-phala-pradā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootabhicāra-phala-pradā (प्रातिपदिक; अभिचार + फल + प्रदा)
Formबहुपद-तत्पुरुषसमासः (षष्ठीभावः: अभिचारस्य फलस्य प्रदा); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचनम्; ‘माला’ (अध्याहृत) इत्यस्य विशेषणम्

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Paśupatinātha

Sthala Purana: Not a sthala-purāṇa passage; it is a ritual-technical teaching on rudrākṣa-mālā bead-counts and their phala (results) in japa.

Significance: General: emphasizes disciplined japa with rudrākṣa as a means to prosperity and ultimately mokṣa; warns against abhicāra-oriented usage.

S
Shiva

FAQs

It teaches that even external aids like a japa-mālā have specific ritual “fruits,” but the highest aim is mukti—liberation through Shiva-oriented practice—showing a graded movement from worldly gain to spiritual freedom.

Japa is a primary mode of Saguna Shiva worship—repeating Shiva-mantras (commonly the Panchakshara) with a Rudraksha mālā as a disciplined support, directing the mind toward Pati (Shiva) and away from pasha (bondage).

Mantra-japa using a Rudraksha mālā, with attention to the bead-count tradition: 30 for wealth-oriented japa, 27 for prosperity, 25 for liberation-oriented practice, while avoiding 15-bead malas intended for abhicāra (harmful rites).