Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 44

श्रद्धामाहात्म्यं तथा देवीप्रश्नः

The Greatness of Śraddhā and Devī’s Question to Śiva

विदिते मम याथात्म्ये कर्मयज्ञेन देहिनः । न यजंति हि मां युक्ताः समलोष्टाश्मकांचनाः । नित्ययुक्तो मुनिः श्रेष्ठो मद्भक्तश्च समाहितः । ज्ञानयोगरतो योगी मम सायुज्यमाप्नुयात्

vidite mama yāthātmye karmayajñena dehinaḥ | na yajaṃti hi māṃ yuktāḥ samaloṣṭāśmakāṃcanāḥ | nityayukto muniḥ śreṣṭho madbhaktaśca samāhitaḥ | jñānayogarato yogī mama sāyujyamāpnuyāt

เมื่อรู้แจ้งสภาวะที่แท้ของเราแล้ว ผู้มีวินัยและใจเสมอภาค—เห็นก้อนดิน ก้อนหิน และทองคำเท่ากัน—ย่อมไม่บูชาเราด้วยกรรมยัญญะเพียงอย่างเดียว ฤๅษีผู้ประเสริฐ ผู้ผูกพันอยู่เสมอ เป็นภักตะของเรา ตั้งมั่นและสงบ ผู้เป็นโยคีผู้หมกมุ่นในญาณโยคะ ย่อมบรรลุสายุชยะกับเรา

विदितेwhen (it is) known
विदिते:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; सति-सप्तमी (locative absolute)
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन
याथात्म्येin (my) true nature
याथात्म्ये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयाथात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
कर्म-यज्ञेनby ritual action-sacrifice
कर्म-यज्ञेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकर्म (प्रातिपदिक) + यज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः तत्पुरुषः
देहिनःembodied beings
देहिनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Vedic/epic variant form for देहिनः = देहिनः/देहिनः); कर्तृपद
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
यजन्तिworship/sacrifice
यजन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootयज् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/कारणार्थ (indeed/for)
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
युक्ताःdisciplined/steadfast
युक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
सम-लोष्ट-अश्म-काञ्चनाःto whom clod, stone, and gold are equal
सम-लोष्ट-अश्म-काञ्चनाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक) + लोष्ट (प्रातिपदिक) + अश्मन् (प्रातिपदिक) + काञ्चन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहिः (लोष्टे अश्मनि काञ्चने च समदृष्टिः येषाम्)
नित्य-युक्तःever united (in yoga)
नित्य-युक्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनित्य (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (नित्यः युक्तः)
मुनिःsage
मुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
श्रेष्ठःexcellent
श्रेष्ठः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
मत्-भक्तःmy devotee
मत्-भक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + भक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (मम भक्तः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
समाहितःcollected, composed
समाहितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-आ-धा (धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
ज्ञान-योग-रतःdevoted to jñāna-yoga
ज्ञान-योग-रतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्ञान (प्रातिपदिक) + योग (प्रातिपदिक) + रत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (ज्ञानयोगे रतः)
योगीyogi
योगी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
सायुज्यम्union/identity (with me)
सायुज्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसायुज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आप्नुयात्may attain/should attain
आप्नुयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Lord Shiva

Tattva Level: pati

Shiva Form: Sadāśiva

S
Shiva

FAQs

It teaches that once Shiva’s true nature is realized, liberation is not secured by ritual action alone; the mature seeker becomes steady, equal-minded, devoted, and established in jñāna-yoga, thereby attaining sāyujya (union) with Shiva.

It does not reject Saguna worship; it clarifies that outer worship and offerings culminate in inner realization. Linga-worship becomes complete when it produces steadiness, devotion, and knowledge of Shiva’s reality rather than remaining mere external karma.

The implied practice is sustained yoga: cultivating samādhāna (collectedness), equal-mindedness toward gain and loss, and devotion to Shiva while deepening contemplative knowledge—so that worship matures from external yajña into inner absorption in Shiva.