Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

सुतीक्ष्णाश्रमप्रस्थानम्

Departure from Sutikshna’s Hermitage

अथ तेऽग्निं सुरांश्चैव वैदेही रामलक्ष्मणौ।काल्यं विधिवदभ्यर्च्य तपस्विशरणे वने।।।।उदयन्तं दिनकरं दृष्ट्वा विगतकल्मषाः।सुतीक्ष्णभिगम्येदं श्लक्ष्णं वचनमब्रुवन्।।।।

atha te ’gniṃ surāṃś caiva vaidehī rāma-lakṣmaṇau | kālyaṃ vidhivad abhyarcya tapasvi-śaraṇe vane || udayantaṃ dinakaraṃ dṛṣṭvā vigata-kalmaṣāḥ | sutīkṣṇam abhigamya idaṃ ślakṣṇaṃ vacanam abruvan ||

แล้วพระนางไวเทหี (สีดา) พระราม และพระลักษมณ์ ในป่าอันเป็นที่พึ่งของเหล่าฤๅษี ได้บูชาไฟศักดิ์สิทธิ์และเทพทั้งหลายยามเช้าตามครรลองพิธี ครั้นทอดพระเนตรสุริยะอุทัยแล้ว ปราศจากมลทินทั้งปวง จึงเสด็จไปหาฤๅษีสุทิกษณะ และกราบทูลถ้อยคำอ่อนโยน

athathen
atha:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootatha (अव्यय)
Formअव्यय (discourse particle): ‘then/now’
tethey
te:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा, बहुवचन; ‘they’ (Rāma, Lakṣmaṇa, Sītā)
agnimfire (sacred fire)
agnim:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootagni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
surānthe gods
surān:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsura (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
evaindeed
eva:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle): ‘indeed/just’
vaidehīVaidehī (Sītā)
vaidehī:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvaidehī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; proper noun (Sītā)
rāma-lakṣmaṇauRāma and Lakṣmaṇa
rāma-lakṣmaṇau:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक) + lakṣmaṇa (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समास (इतरेतर-द्वन्द्व); पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
kālyamthe morning rite/duty
kālyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkālya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘morning-duty/rite’
vidhivatas prescribed
vidhivat:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootvidhivat (अव्यय)
Formअव्यय (adverb): ‘according to rule’
abhyarcyahaving worshipped
abhyarcya:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootabhi + √arc (अर्च् धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive): ‘having worshipped’
tapasvi-śaraṇein the refuge of ascetics
tapasvi-śaraṇe:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Roottapasvin (प्रातिपदिक) + śaraṇa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष: ‘tapasvināṃ śaraṇam’); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; locative qualifying ‘vane’
vanein the forest
vane:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
udayantamrising
udayantam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootud + √i (इ धातु) -> udayant (कृदन्त-प्रातिपदिक; शतृ)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ/न्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying ‘dinakaram’
dinakaramthe sun
dinakaram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdina + kara (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘dinasya karaḥ’ = maker of day); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Root√dṛś (दृश् धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive): ‘having seen’
vigata-kalmaṣāḥfree from sin/impurity
vigata-kalmaṣāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootvigata (कृदन्त-प्रातिपदिक; √gam गम् + क्त) + kalmaṣa (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास: ‘vigataṃ kalmaṣaṃ yeṣām’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; agrees with ‘te’
sutīkṣṇamSutīkṣṇa
sutīkṣṇam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsutīkṣṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
abhigamyahaving approached
abhigamya:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootabhi + √gam (गम् धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive): ‘having approached’
idamthis
idam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; qualifies ‘vacanam’
ślakṣṇamgentle, courteous
ślakṣṇam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootślakṣṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective qualifying ‘vacanam’
vacanamwords, speech
vacanam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvacana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
abruvanthey spoke
abruvan:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√brū (ब्रू धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद

In the morning Rama and Sita got up in time and took bath in cool, lily-fragrant water.

S
Sita (Vaidehi)
R
Rama
L
Lakshmana
S
Sutikshna
A
Agni (sacred fire)
D
Devas (gods)
S
Sun (Dinkara)
D
Dandakaranya (forest setting implied by Aranya Kanda context)

FAQs

Dharma is shown as reverence toward sacred powers (Agni, devas, Sun) and toward realized teachers (ṛṣis). Right action is performed first, and speech is made gentle and appropriate afterward.

After completing morning worship in the ascetics’ forest refuge, Rāma, Sītā, and Lakṣmaṇa approach the sage Sutikṣṇa to speak and seek leave for onward travel.

Humility and reverence: they approach a sage only after completing prescribed duties and with courteous speech.