Previous Verse
Next Verse

Shloka 172

देवैर्विष्णोः शरणागमनम्—शिवलिङ्गस्थापनं, शिवसहस्रनामस्तवः, सुदर्शनचक्रप्रदानं च

शान्तं रणाजिरे विष्णो देवानां दुःखसाधनम् शान्तस्य चास्त्रं शान्तः स्याच् छान्तेनास्त्रेण किं फलम्

śāntaṃ raṇājire viṣṇo devānāṃ duḥkhasādhanam śāntasya cāstraṃ śāntaḥ syāc chāntenāstreṇa kiṃ phalam

ஹே விஷ்ணுவே, போர்க்களம் அமைதியடைந்தபோது தேவர்களுக்கு துயரம் விளைவிக்கும் ஆயுதம் எதற்கு? அமைதியடைந்தவன் அமைதியிலேயே நிலைக்க வேண்டும்; அந்நேரத்தில் ‘அமைதியான’ ஆயுதத்தால் என்ன பயன்?

शान्तम्pacified, made calm
शान्तम्:
रणाजिरेon the battle-field
रणाजिरे:
विष्णोO Vishnu
विष्णो:
देवानाम्of the gods (Devas)
देवानाम्:
दुःखसाधनम्a cause/instrument of suffering
दुःखसाधनम्:
शान्तस्यof one who is tranquil
शान्तस्य:
and
:
अस्त्रम्missile/weapon (astra)
अस्त्रम्:
शान्तःpeaceful, restrained
शान्तः:
स्यात्should be
स्यात्:
शान्तेनby/with a pacified (restrained) [weapon]
शान्तेन:
अस्त्रेणby a weapon
अस्त्रेण:
किम्what
किम्:
फलम्result, benefit.
फलम्:

Suta Goswami (narrating an internal battlefield counsel addressed to Vishnu)