Previous Verse
Next Verse

Shloka 120

अविमुक्तक्षेत्रमाहात्म्य — काशी-वाराणसी में मोक्ष, लिङ्ग-तीर्थ-मानचित्र, और उपासना-विधि

तामुवाच सुरश्रेष्ठस् तदा देवीं गिरीन्द्रजाम् श्रीभगवानुवाच मदीयं व्रतमाश्रित्य भक्तिमद्भिर् द्विजोत्तमैः

tāmuvāca suraśreṣṭhas tadā devīṃ girīndrajām śrībhagavānuvāca madīyaṃ vratamāśritya bhaktimadbhir dvijottamaiḥ

அப்போது தேவர்களில் முதன்மையானவர் மலைமன்னன் மகளான தேவியிடம் உரைத்தார். ஸ்ரீபகவான் கூறினார்: “என் விரதத்தைச் சார்ந்து, பக்தியுடைய சிறந்த த்விஜர்கள் அதன் பலனை அடைகின்றனர்.”

ताम् (tām)her
ताम् (tām):
उवाच (uvāca)spoke/addressed
उवाच (uvāca):
सुरश्रेष्ठः (sura-śreṣṭhaḥ)the best among the gods
सुरश्रेष्ठः (sura-śreṣṭhaḥ):
तदा (tadā)then
तदा (tadā):
देवीम् (devīm)the Goddess
देवीम् (devīm):
गिरीन्द्रजाम् (girīndra-jām)the daughter of the Lord of mountains (Pārvatī)
गिरीन्द्रजाम् (girīndra-jām):
श्रीभगवान् (śrī-bhagavān)the Blessed Lord (Śiva)
श्रीभगवान् (śrī-bhagavān):
उवाच (uvāca)said
उवाच (uvāca):
मदीयम् (madīyam)My
मदीयम् (madīyam):
व्रतम् (vratam)vow/observance
व्रतम् (vratam):
आश्रित्य (āśritya)taking refuge in/relying upon
आश्रित्य (āśritya):
भक्तिमद्भिः (bhaktimadbhiḥ)by those possessed of devotion
भक्तिमद्भिः (bhaktimadbhiḥ):
द्विजोत्तमैः (dvijottamaiḥ)by the best of the twice-born (excellent brāhmaṇas).
द्विजोत्तमैः (dvijottamaiḥ):

Shiva (Śrī Bhagavān), addressing Parvati