Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

एकार्णव-सृष्टिक्रमः, ब्रह्म-विष्णु-परस्परप्रवेशः, शिवस्य आगमनं च

एवं ब्रुवन्तं वैकुण्ठं प्रत्युवाच पितामहः मायया मोहितः शंभोर् अविज्ञाय जनार्दनम्

evaṃ bruvantaṃ vaikuṇṭhaṃ pratyuvāca pitāmahaḥ māyayā mohitaḥ śaṃbhor avijñāya janārdanam

வைகுண்டன் (விஷ்ணு) இவ்வாறு கூற, பிதாமஹன் பிரம்மா பதிலளித்தான்—சம்புவின் மாயையால் மயங்கியதால் ஜனார்தனனை உண்மையாக அறியவில்லை.

evaṃthus
evaṃ:
bruvantam(to) the one speaking
bruvantam:
vaikuṇṭhamVaikuṇṭha (Viṣṇu)
vaikuṇṭham:
pratyuvācareplied (in return)
pratyuvāca:
pitāmahaḥPitāmaha, Brahmā
pitāmahaḥ:
māyayāby Māyā (veiling power)
māyayā:
mohitaḥdeluded, bewildered
mohitaḥ:
śaṃbhoḥof Śambhu (Śiva)
śaṃbhoḥ:
avijñāyanot recognizing, not knowing rightly
avijñāya:
janārdanamJanārdana (Viṣṇu, remover of distress)
janārdanam:

Brahma (Pitāmaha)