ततः शुक्रेति नामाभूद्भार्गवस्य महात्मनः । तदाराधयते लिंगं यः कृत्वा निश्चलं मनः
tataḥ śukreti nāmābhūdbhārgavasya mahātmanaḥ | tadārādhayate liṃgaṃ yaḥ kṛtvā niścalaṃ manaḥ
ततः स महात्मा भार्गवः ‘शुक्र’ इति नाम्ना प्रसिद्धोऽभवत्। यः निश्चलं मनः कृत्वा तेन प्रतिष्ठितं लिङ्गं समाराधयति, स तस्यैव सम्यक् आराधनं करोति।
Īśvara (Śiva)
Tirtha: Śukra-pratiṣṭhita Liṅga (within Prabhāsa-kṣetra)
Type: temple
Scene: Bhārgava, later famed as Śukra, establishes a radiant liṅga in Prabhāsa; a devotee stands in still meditation, hands in añjali, mind unwavering as lamps flicker in sea-breeze.
The essence of effective worship is inner steadiness; concentrated devotion activates the sacred power of the shrine.
The Śukrapratiṣṭhita liṅga site in Prabhāsakṣetra (often identified with Śukreśvara in local tradition).
Ārādhana (worship/propitiation) of the liṅga with a steady, unwavering mind (niścala manaḥ).