Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 11

सर्वपापविनिर्मुक्तो धनधान्यसमन्वितः । सप्तम्यां माघमासस्य शुक्लपक्षे द्विजर्षभाः । योऽत्र स्नानं प्रकुरुते मानवो भक्तिसंयुतः

sarvapāpavinirmukto dhanadhānyasamanvitaḥ | saptamyāṃ māghamāsasya śuklapakṣe dvijarṣabhāḥ | yo'tra snānaṃ prakurute mānavo bhaktisaṃyutaḥ

सर्वपापविनिर्मुक्तो धनधान्यसमन्वितः । माघे शुक्लपक्षे सप्तम्यां भक्त्या योऽत्र स्नानं करोति मानवः, स फलमाप्नोति द्विजर्षभाः ॥

सर्वपापविनिर्मुक्तःfreed from all sins
सर्वपापविनिर्मुक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पाप (प्रातिपदिक) + वि-निर्-मुक्त (कृदन्त; मुच् धातु + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (सर्वपापेभ्यः विनिर्मुक्तः) विशेषण (मानवः)
धनधान्यसमन्वितःendowed with wealth and grain
धनधान्यसमन्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधन (प्रातिपदिक) + धान्य (प्रातिपदिक) + समन्वित (कृदन्त; सम्-अन्-वि/सम्-अन्वि धातु + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्वन्द्व-पूर्वपद (धन+धान्य) ततः तत्पुरुष/उपपद (धनधान्येन समन्वितः) विशेषण
सप्तम्याम्on the seventh (lunar day)
सप्तम्याम्:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसप्तमी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
माघमासस्यof the month of Māgha
माघमासस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमाघ (प्रातिपदिक) + मास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; कर्मधारय/तत्पुरुष (माघः मासः)
शुक्लपक्षेin the bright fortnight
शुक्लपक्षे:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशुक्ल (प्रातिपदिक) + पक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; कर्मधारय (शुक्लः पक्षः)
द्विजर्षभाःO best of the twice-born
द्विजर्षभाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + ऋषभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति (Vocative), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (द्विजानाम् ऋषभाः)
यःwho (whoever)
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय (adverb of place)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
प्रकुरुतेperforms
प्रकुरुते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र- कृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
मानवःa man; human
मानवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
भक्तिसंयुतःendowed with devotion
भक्तिसंयुतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभक्ति (प्रातिपदिक) + सं-युत (कृदन्त; युज् धातु + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुष (भक्त्या संयुतः) विशेषण (मानवः)

Devas (continuing the praise/instruction; vocative indicates address to a dvija in the narrative frame)

Tirtha: Mūlasthāna (bathing spot associated)

Type: ghat

Listener: Dvijaṛṣabhas (best of twice-born)

Scene: Early Māgha morning: devotees bathe in sacred waters under a pale sun; priests guide sankalpa; offerings of sesame and water; atmosphere of disciplined joy.

M
Māgha month
Ś
Śukla pakṣa
S
Saptamī
T
Tīrtha (here)

FAQs

Devotional bathing at the right sacred time harmonizes inner purification with outer prosperity, reflecting Purāṇic dharma.

The tīrtha in the Mūlasthāna/Brahmakuṇḍa complex of Dvārakā Māhātmya (the verse says ‘here’ in that setting).

Perform snāna here on Māgha month, bright fortnight, Saptamī, with bhakti (devotion) to gain purification and prosperity.