Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

हनूमत्सीतासंवादः

Hanumān–Sītā Dialogue and Identity Verification

प्रागेव तु महाभागस्सौमित्रिर्मित्रनन्दनः।।5.33.28।।पूर्वजस्यानुयात्रार्थे द्रुमचीरैरलङ्कृतः।

prāg eva tu mahābhāgaḥ saumitrir mitranandanaḥ | pūrvajasyānuyātrārthe drumacīrair alaṅkṛtaḥ ||

प्रागेव तु महाभागः सौमित्रिः मित्रनन्दनः। पूर्वजस्यानुयात्रार्थे द्रुमचीरैरलङ्कृतः॥

प्राक्already/beforehand
प्राक्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्राक् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (formerly/already)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपातः (emphatic particle)
तुbut
तु:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वयार्थक-निपातः (but/and)
महाभागःthe noble/fortunate one
महाभागः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहिः (possessive: 'of great fortune'); पुल्लिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् सौमित्रेः
सौमित्रिःSaumitri (Lakshmana)
सौमित्रिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
मित्रनन्दनःdelight of friends
मित्रनन्दनः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमित्र (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (delight of friends); पुल्लिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् सौमित्रेः
पूर्वजस्यof the elder brother
पूर्वजस्य:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootपूर्वज (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (genitive), एकवचनम्
अनुयात्रार्थेfor the purpose of following
अनुयात्रार्थे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअनुयात्रा (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (purpose of following); अर्थ-शब्दः पुल्लिङ्गः, सप्तमी (locative), एकवचनम्; प्रयोजन-अधिकरणम् (in/for the purpose)
द्रुमचीरैःwith bark garments
द्रुमचीरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक) + चीर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (bark-cloths: 'tree-bark'); नपुंसकलिङ्गम्, तृतीया (instrumental), बहुवचनम्
अलङ्कृतःadorned/dressed
अलङ्कृतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअलङ्कृ (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुल्लिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगः (adorned/dressed)
L
Lakṣmaṇa (Saumitri)
R
Rāma (elder brother implied)

FAQs

It emphasizes brotherly duty (bhrātṛ-dharma) expressed through service and solidarity—Lakṣmaṇa’s readiness to share exile shows dharma as loyal accompaniment in hardship.

Sītā narrates the departure for forest exile: Lakṣmaṇa had already equipped himself in bark garments to follow Rāma.

Sevā (devoted service) and fraternal loyalty—Lakṣmaṇa’s willingness to renounce comfort to uphold Rāma’s path.