HomeRamayanaBala KandaSarga 26Shloka 32
Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

ताटकावधः

The Slaying of Tāṭakā

ततो मुनिवर: प्रीतस्ताटकावधतोषित:।।1.26.32।।मूर्ध्नि राममुपाघ्राय इदं वचनमब्रवीत्।

tato munivaraḥ prītas tāṭakāvadhatoṣitaḥ |

mūrdhni rāmam upāghrāya idaṃ vacanam abravīt ||

ततो मुनिवरः प्रीतस्ताटकावधतोषितः। मूर्ध्नि राममुपाघ्राय वचनं चेदमब्रवीत्॥

ततःthen; thereafter
ततः:
अधिकरण-सम्बन्धी क्रियाविशेषणम् (temporal adverb)
TypeIndeclinable
Rootततः (तद्-प्रातिपदिकात्; अव्ययीभाव-प्रयोगः)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) — 'तद्' इत्यस्य तसिल्-प्रत्ययान्तम्; अर्थे: 'तस्मात्/ततः' (then/thereafter)
मुनिवरःthe best of sages/ascetics
मुनिवरः:
कर्ता (agent) — अब्रवीत् इत्यस्य
TypeNoun
Rootमुनि + वर (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी/कर्मधारय-तत्पुरुषसदृशः समासः: 'मुनिषु वरः' (best among sages)
प्रीतःpleased; delighted
प्रीतः:
कर्तृविशेषणम् (predicate adjective of subject)
TypeAdjective
Rootप्रीत (√प्री (धातुः) + क्त-प्रत्ययः; कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि/भावे कृदन्तः (past participle) — 'प्रसन्नः/हृष्टः'
ताटकावधतोषितःpleased with the slaying of Tāṭakā
ताटकावधतोषितः:
कर्तृविशेषणम् (further qualifier of munivaraḥ)
TypeAdjective
Rootताटका + वध + तोषित (√तुष् (धातुः) + णिच्? + क्त; कृदन्त) — समस्तपदम्
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः (तत्पुरुषः): 'ताटकायाः वधेन तोषितः' (pleased by/with the slaying of Tāṭakā); क्त-प्रत्ययान्तः कृदन्तः
मूर्ध्निon the head
मूर्ध्नि:
अधिकरणम् (locus) — उपाघ्राय इत्यस्य
TypeNoun
Rootमूर्धन् (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; 'मूर्धन्' शब्दस्य सप्तमी एकवचनम् (locative) — 'मस्तके'
रामम्Rāma
रामम्:
कर्म (object) — उपाघ्राय इत्यस्य
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (accusative) — कर्मपदम्
उपाघ्रायhaving smelt (fondly); having sniffed
उपाघ्राय:
पूर्वकालक्रिया (absolutive modifying abravīt)
TypeIndeclinable
Rootउप + आ + √घ्रा (धातुः) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययः; अव्ययीभाव-रूपेण)
Formअव्ययकृदन्तम् (क्त्वान्त/ल्यपन्तम्) — पूर्वक्रिया (gerund/absolutive); अर्थः: 'उपसमीपम् आघ्राय' (having smelt/embraced by smelling, fondly sniffed)
इदम्this
इदम्:
कर्मविशेषणम् (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootइदं (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम; 'वचनम्' इत्यस्य विशेषणम्
वचनम्words; speech; statement
वचनम्:
कर्म (object) — अब्रवीत् इत्यस्य
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मपदम्
अब्रवीत्spoke; said
अब्रवीत्:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातुः) — 'ब्रवीति' (भ्वादि/अदादि-परम्परा; उभयप्रयोगः)
Formलङ्-लकारः (अनद्यतनभूतकालः; imperfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम् — 'अकथयत्/उवाच'

Then, the best of ascetics Viswamitra rejoiced over the death of Tataka, kissed the forehead of Rama (fondly) and spoke these words:

V
Viśvāmitra
R
Rāma
T
Tāṭakā

FAQs

Dharma is affirmed through the guru’s approval of a righteous act done for the protection of the innocent; the affectionate blessing indicates that force, when used under lawful guidance for public welfare, can be dhārmic.

After Tāṭakā is slain, Viśvāmitra expresses satisfaction and blesses Rāma, preparing to give further instructions.

Rāma’s obedience and readiness to act under righteous counsel, and Viśvāmitra’s role as a discerning guru who blesses proper action.