Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

Brahmā’s Discourse to Mohinī

Harivāsara, Desire, and the Satya-Test of Rukmāṅgada

पुनरेवाधिकं क्षिप्तं मांसं जघनवत्मनि । मूत्रद्वारमिदं गुह्यं यत्र मुग्धं जगत्त्रयम् ॥ २५ ॥

punarevādhikaṃ kṣiptaṃ māṃsaṃ jaghanavatmani | mūtradvāramidaṃ guhyaṃ yatra mugdhaṃ jagattrayam || 25 ||

पुनरेवाधिकं क्षिप्तं मांसं जघनवत्मनि; एतद् गुह्यं मूत्रद्वारं यत्र जगत्त्रयं मुग्धं भवति।

पुनःagain/further
पुनः:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्त्यर्थक (again/further)
एवindeed
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक (indeed/only)
अधिकम्more/excess
अधिकम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies मांसम्)
क्षिप्तम्thrown/placed
क्षिप्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षिप् (धातु) → क्षिप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies मांसम्)
मांसम्flesh
मांसम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
जघन-वत्मनिin the region/path of the buttocks
जघन-वत्मनि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootजघन (प्रातिपदिक) + वत्मन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः: जघनस्य वत्मनि; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
मूत्र-द्वारम्the urinary opening
मूत्र-द्वारम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमूत्र (प्रातिपदिक) + द्वार (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी): मूत्रस्य द्वारम्; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
इदम्this
इदम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
गुह्यम्secret/private
गुह्यम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootगुह्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies मूत्रद्वारम्/इदम्)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-सम्बन्धबोधक (relative adverb: where)
मुग्धम्deluded/infatuated
मुग्धम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुग्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies जगत्त्रयम्)
जगत्-त्रयम्the three worlds
जगत्-त्रयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समासः: त्रयम् जगत्; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

Sanatkumara (in discourse to Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: bibhatsa

Secondary Rasa: bhayanaka

FAQs

It uses deliberately stark body-description to generate vairāgya (dispassion), showing how attachment to the sexual/urinary organ becomes a major cause of delusion and continued bondage.

By exposing the body’s frailty and the mind’s infatuation with sense-objects, the verse redirects attention from kāma to remembrance of the Divine—supporting bhakti through detachment and inner purity.

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa or Jyotiṣa) is taught here; the practical takeaway is ethical-spiritual discipline—cultivating viveka and controlling the senses as a prerequisite for higher worship and study.