Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

Brahmā’s Discourse to Mohinī

Harivāsara, Desire, and the Satya-Test of Rukmāṅgada

अत्युच्छ्रितमिदं मांसं स्तनयोः समवस्थितम् । निम्नांशतां दर्शयति त्रिवली जठरस्थिता ॥ २४ ॥

atyucchritamidaṃ māṃsaṃ stanayoḥ samavasthitam | nimnāṃśatāṃ darśayati trivalī jaṭharasthitā || 24 ||

अत्युच्छ्रितं मांसं स्तनयोः समवस्थितम्; जठरस्थिता त्रिवली च निम्नांशतां दर्शयति।

अति-उच्छ्रितम्very raised
अति-उच्छ्रितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (अव्यय/उपसर्गवत्) + उच्छ्रित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः: अति + उच्छ्रित; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies मांसम्)
इदम्this
इदम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
मांसम्flesh
मांसम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
स्तनयोःof the two breasts
स्तनयोः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootस्तन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), द्विवचनम्
समवस्थितम्situated/placed
समवस्थितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + अव + स्था (धातु) → समवस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies मांसम्)
निम्न-अंशताम्a state of depression/concavity
निम्न-अंशताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनिम्न (प्रातिपदिक) + अंशता (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (कर्मधारय/तत्पुरुषभावः): निम्ना अंशता; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
दर्शयतिshows
दर्शयति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) (णिच् causative: दर्शय)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; णिच्-प्रयोगः (causative)
त्रिवलीthe three folds (of the belly)
त्रिवली:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + वली (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समासः: त्रि + वली; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
जठर-स्थिताlocated in the belly
जठर-स्थिता:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootजठर (प्रातिपदिक) + स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः: जठरे स्थिता; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies त्रिवली)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: bibhatsa

Secondary Rasa: shanta

FAQs

It treats bodily features as lakṣaṇas—traditional indicators used in dharmic culture to infer auspiciousness and refinement, presenting the body as a field where karma and character are believed to leave visible signs.

This verse is not directly a bhakti teaching; it belongs to descriptive lakṣaṇa material. Indirectly, it reflects the Purāṇic habit of linking outer discipline and inner virtue, which elsewhere supports a life oriented toward dharma and devotion.

No Vedāṅga like Vyākaraṇa or Jyotiṣa is explicitly taught here; the practical takeaway aligns more with lakṣaṇa-śāstra style observation—using precise terminology to classify physical features.