Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

The Greatness of Gayā

Gayā-Māhātmya

समुद्राः सरितः सर्वे वापीकूपह्नदास्तथा । स्नातुकामा गयातीर्थं देवि यांति न संशयः ॥ २१ ॥

samudrāḥ saritaḥ sarve vāpīkūpahnadāstathā | snātukāmā gayātīrthaṃ devi yāṃti na saṃśayaḥ || 21 ||

समुद्राः सरितः सर्वे वापीकूपह्रदास्तथा । स्नातुकामा गयातीर्थं देवि यान्ति न संशयः ॥

समुद्राःoceans
समुद्राः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
सरितःrivers
सरितः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण (agreeing with implied समूहः/जनाः)
वापी-कूप-ह्नदाःponds, wells, and lakes
वापी-कूप-ह्नदाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवापी + कूप + ह्नद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व-समास (wells/ponds/lakes as a set)
तथाalso
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (also)
स्नातु-कामाःdesiring to bathe
स्नातु-कामाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्नातु (तुमुन्; √स्ना धातु) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; तत्पुरुष-समास (उपपद-तत्पुरुषः: स्नातुं कामाः)
गया-तीर्थम्the Gayā pilgrimage-place
गया-तीर्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगया-तीर्थ (प्रातिपदिक; गया + तीर्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; तत्पुरुष-समास (षष्ठी/सप्तमी-तत्पुरुषः: गयायाः/गयायां तीर्थम्)
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन
यान्तिgo
यान्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपद
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन

Narada (addressing Devi)

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhakti

D
Devi
G
Gaya
G
Gaya Tirtha

FAQs

It proclaims Gayā-tīrtha as so spiritually potent that even the great bodies of water are described as seeking purification there, emphasizing the unrivaled sanctity of Gayā in tirtha-mahātmya.

By glorifying Gayā as a divinely charged tīrtha, the verse supports bhakti-oriented pilgrimage: approaching sacred places with श्रद्धा (faith) and purity-intent is presented as a means of drawing near to the divine.

Ritual practice (kalpa-oriented conduct) is implied through tīrtha-snana: bathing at a prescribed sacred site as a purificatory act within dharma and pilgrimage observances.