Previous Verse
Next Verse

Shloka 93

Pūjādi-kathana — Gaṅgā Vratas, Tenfold Worship, Stotra, and Mokṣa on the Riverbank

विष्णुरुद्रांतरं यश्च गगागौर्यंतरं तथा । लक्ष्मीगौर्यतरं यश्च प्रब्रूते मूढधीस्तु सः ॥ ९३ ॥

viṣṇurudrāṃtaraṃ yaśca gagāgauryaṃtaraṃ tathā | lakṣmīgauryataraṃ yaśca prabrūte mūḍhadhīstu saḥ || 93 ||

यो विष्णुरुद्रयोर्भेदं, तथा गङ्गागौर्योर्भेदं, लक्ष्म्याः गौर्याः परत्वं च प्रब्रूते, स मूढधीरेव भवति ॥

विष्णु-रुद्र-अन्तरम्difference between Vishnu and Rudra
विष्णु-रुद्र-अन्तरम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + रुद्र (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (difference between): 'विष्णोः रुद्रस्य च अन्तरम्' (elliptic)
यःwho
यः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (and)
गङ्गा-गौरी-अन्तरम्difference between Ganga and Gauri
गङ्गा-गौरी-अन्तरम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक) + गौरी (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (difference between): 'गङ्गायाः गौर्याश्च अन्तरम्'
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध/correlative)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय/तदनुरूप (likewise)
लक्ष्मी-गौरी-अन्तरम्difference between Lakshmi and Gauri
लक्ष्मी-गौरी-अन्तरम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootलक्ष्मी (प्रातिपदिक) + गौरी (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (difference between): 'लक्ष्म्याः गौर्याश्च अन्तरम्'
यःwho
यः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (and)
प्रब्रूतेdeclares/says
प्रब्रूते:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootप्र + ब्रू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
मूढ-धीःone of deluded intellect
मूढ-धीः:
Karta (कर्ता/Subject; apposition)
TypeNoun
Rootमूढ (प्रातिपदिक) + धी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय: 'मूढा धीः यस्य' इति भावे (one whose intellect is deluded)
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विशेष (indeed)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: raudra

V
Vishnu
R
Rudra
G
Ganga
G
Gauri
L
Lakshmi

FAQs

It condemns sectarian thinking and teaches tattva-samanvaya (harmonizing truth): seeing the divine as non-contradictory—Viṣṇu and Rudra, and the Devīs, are not to be set against one another.

It frames bhakti as reverent and non-hostile: true devotion to Viṣṇu does not require disparaging Rudra or Devī; divisive comparison is called mūḍha-dhī (delusion).

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa or Jyotiṣa) is taught directly; the practical takeaway is dharma of speech and doctrine—avoid false theological distinctions that create aparādha (offense) in worship.