Previous Verse
Next Verse

Shloka 26

Yamavākya

The Words of Yama

सोऽहं निराशो भुवि हीनकर्मा तवागतः पादसरोजयुग्मम् । विज्ञप्ति मात्राभयदाप्तिकालं कुरुष्व सर्गस्थितिनाशहेतोः ॥ २६ ॥

so'haṃ nirāśo bhuvi hīnakarmā tavāgataḥ pādasarojayugmam | vijñapti mātrābhayadāptikālaṃ kuruṣva sargasthitināśahetoḥ || 26 ||

सोऽहं निराशो भुवि हीनकर्मा तवागतः पादसरोजयुग्मम् । विज्ञप्तिमात्राभयदाप्तिकालं कुरुष्व सर्गस्थितिनाशहेतोः ॥

सःhe
सः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
अहम्I
अहम्:
कर्ता (Subject, apposition)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
निराशःhopeless/despairing
निराशः:
विशेषण (of अहम्)
TypeAdjective
Rootनिराश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भुविon earth
भुवि:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
हीनकर्माone of poor deeds
हीनकर्मा:
विशेषण (of अहम्)
TypeNoun
Rootहीन (प्रातिपदिक) + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः: हीनं कर्म यस्य सः ‘one of deficient/low deeds’
तवto you/your
तव:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन; मध्यमपुरुष-सर्वनाम
आगतःhave come
आगतः:
क्रिया/भाव (predicate of अहम्)
TypeVerb
Root√गम् (धातु) + आ (उपसर्ग)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘having come’ (used predicatively)
पादसरोजयुग्मम्the pair of lotus-feet
पादसरोजयुग्मम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक) + सरोज (प्रातिपदिक) + युग्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः पादयोः सरोजे (षष्ठी-तत्पुरुष) + तयोः युग्मम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
विज्ञप्तिमात्राभयदाप्तिकालम्the time to obtain fearlessness by mere supplication
विज्ञप्तिमात्राभयदाप्तिकालम्:
कर्म (Object; qualifies what is to be done/considered)
TypeNoun
Rootविज्ञप्ति (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक) + अभय (प्रातिपदिक) + द (कृदन्त/प्रातिपदिक from √दा) + आप्ति (प्रातिपदिक) + काल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (कालः पुं), द्वितीया, एकवचन; समासः: विज्ञप्तेः मात्रम् (षष्ठी-तत्पुरुष) ‘mere petition’ + अभयद (कर्मधारय/उपपद: अभयं ददाति) ‘giver of fearlessness’ + आप्तिकाल (षष्ठी-तत्पुरुष) ‘time of obtaining’; समग्रः ‘time for obtaining fearlessness by mere petition’
कुरुष्वdo/please grant
कुरुष्व:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; आत्मनेपद
सर्गस्थितिनाशहेतोःof the cause of creation, maintenance, and destruction
सर्गस्थितिनाशहेतोः:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootसर्ग (प्रातिपदिक) + स्थिति (प्रातिपदिक) + नाश (प्रातिपदिक) + हेतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समासः सर्ग-स्थिति-नाश (द्वन्द्व-समाहार as prior member) + तस्य हेतु: (षष्ठी-तत्पुरुष)

A devotee/supplicant addressing Vishnu (Hari) in prayer

Vrata: none

Primary Rasa: karuna

Secondary Rasa: bhakti

V
Vishnu

FAQs

It expresses śaraṇāgati—admitting one’s lack of merit and taking refuge at Vishnu’s lotus-feet—seeking abhaya (fearlessness) from the Lord who governs creation, maintenance, and dissolution.

Bhakti here is shown as humble approach and heartfelt prayer: even “mere supplication” (vijñapti-mātra) offered at the Lord’s feet is presented as a direct means to divine protection and inner fearlessness.

No specific Vedāṅga technique is taught in this verse; the practical takeaway is devotional discipline—using stuti and prayerful petition as a sādhana aligned with Purāṇic bhakti practice.