Previous Verse
Next Verse

Shloka 63

Pātivratya-kathana

The Narrative of the Pativrata

अपरस्मिन्दिने भर्ता माहिषं मूलकान्वितम् । अभक्षयत निष्पावं दुर्मेधास्तैलमिश्रितम् ॥ ६३ ॥

aparasmindine bhartā māhiṣaṃ mūlakānvitam | abhakṣayata niṣpāvaṃ durmedhāstailamiśritam || 63 ||

अपरस्मिन् दिने स दुर्मेधा भर्ता माहिषमांसं मूलकान्वितं निष्पावं च तैलमिश्रितं भक्षयामास ॥

अपरस्मिन्on another
अपरस्मिन्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; विशेषण
दिनेday
दिने:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Time-locative)
TypeNoun
Rootदिन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
भर्ताthe husband
भर्ता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
माहिषम्buffalo(-meat)
माहिषम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमाहिष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
मूलक-अन्वितम्accompanied with radishes
मूलक-अन्वितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमूलक (प्रातिपदिक) + अन्वित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘मूलकैः अन्वितम्’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (माहिषम्)
अभक्षयतate
अभक्षयत:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभक्ष् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: अभि-
निष्पावम्niṣpāva (a kind of pulse/bean)
निष्पावम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनिष्पाव (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
दुर्मेधाःthe foolish man
दुर्मेधाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदुर्- (उपसर्ग/अव्यय) + मेधस्/मेधा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन; ‘दुर्मेधाः’ = ‘दुर्बुद्धिः’
तैल-मिश्रितम्mixed with oil
तैल-मिश्रितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतैल (प्रातिपदिक) + मिश्रित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘तैलेन मिश्रितम्’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (निष्पावम्)

Narada (narrating a moral/ritual caution within Uttara-Bhaga context)

Vrata: none

Primary Rasa: bibhatsa (disgust)

Secondary Rasa: bhayanaka (fear)

FAQs

It highlights that careless indulgence in improper or prohibited foods—especially in a dharmic/vrata narrative—signals pramāda (negligence) and becomes a cause for demerit (pāpa), obstructing purity and spiritual progress.

Bhakti is supported by śauca and niyama (purity and discipline). The verse contrasts devotion-friendly restraint with the conduct of a durmedhāḥ person who ignores self-control, implying that devotion to Viṣṇu is strengthened by regulated living.

Primarily Kalpa (ritual discipline) through food-regulations associated with vows and purity rules; it reflects practical dharma-guidance rather than grammar or astrology.