Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

The Vision of Mohinī (मोहिनी-दर्शनम्)

अकृत्वेदं महाराज व्रतं पातकनाशनम् । गार्हस्थ्यमनुतिष्ठेत वंध्यावन्निष्फलो भवेत् । सुखमीदृग्विधं लोके दुर्लभं प्रतिभाति मे ॥ १० ॥

akṛtvedaṃ mahārāja vrataṃ pātakanāśanam | gārhasthyamanutiṣṭheta vaṃdhyāvanniṣphalo bhavet | sukhamīdṛgvidhaṃ loke durlabhaṃ pratibhāti me || 10 ||

अकृत्वेदं महाराज व्रतं पातकनाशनम्। गार्हस्थ्यमनुतिष्ठेत वन्ध्यावन्निष्फलो भवेत्। सुखमीदृग्विधं लोके दुर्लभं प्रतिभाति मे॥

अकृत्वाwithout doing / having not done
अकृत्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु) + नञ् (अ-) → अकृत्वा (त्वान्त)
Formत्वान्त अव्यय (absolutive/gerund); निषेध-पूर्वक (with negation)
इदम्this
इदम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
महाराजO great king
महाराज:
सम्बोधन (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा-राजन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (महान् राजा); पुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
व्रतम्vow/observance
व्रतम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootव्रत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
पातकनाशनम्sin-destroying
पातकनाशनम्:
कर्म-विशेषण (Object-qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपातक-नाशन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (पातकस्य नाशनम्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; व्रतस्य विशेषणम्
गार्हस्थ्यम्householder life
गार्हस्थ्यम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगार्हस्थ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
अनुतिष्ठेतshould be carried on/observed
अनुतिष्ठेत:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) उपसर्गः अनु-; तिङ्-रूप
Formविधिलिङ् (optative); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
वन्ध्यावत्like a barren woman (i.e., fruitless)
वन्ध्यावत्:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootवन्ध्या (प्रातिपदिक) + वत् (तद्धित)
Formअव्यय-प्रयोग (वत्-प्रत्ययान्त तुलनार्थक, used adverbially)
निष्फलःfruitless
निष्फलः:
विधेय (Predicative complement/विधेय)
TypeAdjective
Rootनिः-फल (प्रातिपदिक)
Formउपसर्ग-तत्पुरुष (निः = without); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम्
भवेत्would become
भवेत्:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
सुखम्happiness
सुखम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
ईदृग्विधम्of this kind
ईदृग्विधम्:
कर्ता-विशेषण (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootईदृश्-विध (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (ईदृशः विधः = of such a kind); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सुखस्य विशेषणम्
लोकेin the world
लोके:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
दुर्लभम्hard to obtain
दुर्लभम्:
कर्ता-विशेषण (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर्-लभ (प्रातिपदिक)
Formउपसर्ग-तत्पुरुष (दुर् = difficult); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सुखस्य विशेषणम्
प्रतिभातिappears/seems
प्रतिभाति:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभा (धातु) उपसर्गः प्रति-
Formलट्-लकार; परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
मेto me / for me
मे:
सम्प्रदान/सम्बन्ध (Recipient/Relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी/चतुर्थी-एकवचन रूप (genitive/dative singular)

Narada (in discourse to a king)

Vrata: none (the specific vow is referred to as ‘idaṃ vrataṃ’)

Rasa: {"primary_rasa":"karuna","secondary_rasa":"bhakti","emotional_journey":"Warns with a stark simile (fruitlessness like barrenness) to create urgency, then turns to reflective lament that such happiness is rare—pressing the listener toward observance."}

FAQs

The verse asserts that a specific vrata is a pātaka-nāśana (sin-destroying) discipline; without it, even the gṛhastha āśrama is called “niṣphala” (fruitless), emphasizing that dharmic observances are meant to yield inner merit, purification, and lasting well-being.

By praising a vow as the source of rare “sukha,” the verse frames vrata as a practical expression of devotion—regular, faith-driven observance that purifies the devotee and makes worldly life supportive of bhakti rather than merely material routine.

The verse chiefly highlights kalpa/ācāra (ritual procedure and dharmic conduct) rather than technical Vedāṅgas like vyākaraṇa or jyotiṣa—stressing that correct observance of vrata is a concrete, actionable discipline for householders.