Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 37

Hari-nāma Mahimā and Caraṇāmṛta: The Redemption of the Hunter Gulika

Uttaṅka Itihāsa

अहो निष्कारणं लोके बाधंते बहुधा जनान् । सर्वसंगविहीनोऽपि बाध्यते पिशुनैर्जनैः । तत्रापि साधून्बाधंते न समानान्कदाचन ॥ ३७ ॥

aho niṣkāraṇaṃ loke bādhaṃte bahudhā janān | sarvasaṃgavihīno'pi bādhyate piśunairjanaiḥ | tatrāpi sādhūnbādhaṃte na samānānkadācana || 37 ||

अहो लोके निष्कारणं जनान् बहुधा बाधन्ते। सर्वसङ्गविहीनोऽपि पिशुनैर्दुष्टजनैर्बाध्यते। तत्रापि साधून् एव बाधन्ते, समानान् कदाचन न॥

अहोalas!/oh!
अहो:
Sambodhana/Exclamation (सम्बोधन/उद्गार)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय/निपात)
Formनिपात (particle/exclamation)
निष्कारणम्without cause; causelessly
निष्कारणम्:
Hetu/Reason (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootनिष्-कारण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमास; अव्ययत्वेन प्रयोगः (adverbial use)
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
बाधन्तेthey trouble/harass
बाधन्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootबाध् (धातु)
Formलट् लकार (Present); प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
बहुधाin many ways; often
बहुधा:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootबहुधा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb)
जनान्people
जनान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति (Accusative/कर्म), बहुवचन
सर्वसङ्गविहीनःdevoid of all attachments
सर्वसङ्गविहीनः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व-सङ्ग-विहीन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (सर्वसङ्गेन विहीनः); पुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन
अपिeven; also
अपि:
Sambandha/Emphasis (सम्बन्ध/बल)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle: even/also)
बाध्यतेis troubled/harassed
बाध्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootबाध् (धातु)
Formलट् लकार (Present); प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive)
पिशुनैःby slanderers
पिशुनैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपिशुन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन
जनैःby people
जनैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन
तत्रthere; in that case
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb: there)
अपिeven
अपि:
Sambandha/Emphasis (सम्बन्ध/बल)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle: even/also)
साधून्good people; the virtuous
साधून्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसाधु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति (Accusative/कर्म), बहुवचन
बाधन्तेthey trouble
बाधन्ते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootबाध् (धातु)
Formलट् लकार (Present); प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध (negation particle)
समानान्equals; peers
समानान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसमान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति (Accusative/कर्म), बहुवचन
कदाचनever; at any time
कदाचन:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootकदाचन (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (temporal adverb: ever/at any time)

Narada (in dialogue context with the Sanatkumara tradition)

Vrata: none

Primary Rasa: karuna

Secondary Rasa: shanta

FAQs

It highlights a recurring dharmic theme: the sādhus and the detached are often tested through unjust hostility, and the seeker should recognize slander (nindā) as a sign of worldly ignorance rather than a true measure of virtue.

Bhakti matures through humility and steadiness; when devotees or sādhus face baseless criticism, they are urged to remain non-reactive, uphold compassion, and continue their devotion without seeking validation from the fickle world.

No specific Vedāṅga technique is taught in this verse; the practical takeaway is ethical discipline of speech (vāṅ-niyama)—avoiding piśunatā (backbiting) and nindā, which supports purity needed for mantra, ritual, and devotional practice.