Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 7

Dvādaśī-vrata: Month-by-month Viṣṇu Worship and the Year-End Udyāpana

ततः समाख्याहि हरेर्व्रतानि कृतैश्च यैः प्रीतिमुपैति विष्णुः । ददाति भक्तिं भजतां दयालुर्मुक्तिस्तु तस्या विदिता हि दासी ॥ ७ ॥

tataḥ samākhyāhi harervratāni kṛtaiśca yaiḥ prītimupaiti viṣṇuḥ | dadāti bhaktiṃ bhajatāṃ dayālurmuktistu tasyā viditā hi dāsī || 7 ||

ततः समाख्याहि हरेर्व्रतानि, यैः कृतैः विष्णुः प्रीतिमुपैति; दयालुः प्रभुः भजतां भक्तिं ददाति, मुक्तिस्तु तस्या विदिता हि दासी॥

ततःtherefore/then
ततः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्-अर्थे (therefore/then)
समाख्याहिtell/explain
समाख्याहि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + ख्या (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
हरेःof Hari
हरेः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन
व्रतानिvows/observances
व्रतानि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootव्रत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
कृतैःby (them) being performed
कृतैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle ‘कृत’), नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘(व्रतैः) कृतैः’
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
यैःby which
यैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; सम्बन्धबोधक
प्रीतिम्pleasure/satisfaction
प्रीतिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उपैतिattains/comes to
उपैति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउप + इ (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ददातिgives
ददाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
भक्तिम्devotion
भक्तिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भजताम्of worshippers
भजताम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeVerb
Rootभज् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त (present active participle) ‘भजत्’; षष्ठी (Genitive), बहुवचन; ‘of those who worship’
दयालुःcompassionate
दयालुः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदयालु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण of विष्णुः (understood)
मुक्तिःliberation
मुक्तिः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुindeed/but
तु:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक निपात (but/indeed)
तस्याःof that (of her)
तस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘of her’ (i.e., of bhakti)
विदिताis known
विदिता:
Kriya (क्रिया as predicate adjective)
TypeAdjective
Rootविद् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle ‘विदित’), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; agrees with मुक्तिः
हिindeed/for
हि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थक/निश्चयार्थक निपात (for/indeed)
दासीa maidservant
दासी:
Pratipādya (विधेय/Predicate)
TypeNoun
Rootदासी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमेय/विधेय (predicate noun) of मुक्तिः

Narada (requesting instruction from Sanatkumara)

Vrata: Harer-vratāni (general; specific names not given in this verse)

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

H
Hari
V
Vishnu

FAQs

It establishes a key doctrine: Viṣṇu is pleased through Hari’s vratas, and true devotion is the Lord’s gift; mokṣa is not independent but follows bhakti as its attendant result.

Bhakti is presented as both the practice (bhajana) and the grace bestowed by the compassionate Lord; when devotion arises, liberation naturally follows rather than being the primary aim.

The verse emphasizes vrata-dharma (ritual observance and discipline) rather than a specific Vedāṅga; practically, it points to correct performance of vows and worship as the applied framework for cultivating bhakti.