Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

वासिष्ठकथनम् (आदित्य–सोमवंशवर्णनम् तथा रुद्रसहस्रनाम-प्रशंसा)

छाया स्वपुत्राभ्यधिकं स्नेहं चक्रे मनौ तदा पूर्वो मनुर्न चक्षाम यमस्तु क्रोधमूर्छितः

chāyā svaputrābhyadhikaṃ snehaṃ cakre manau tadā pūrvo manurna cakṣāma yamastu krodhamūrchitaḥ

ਤਦੋਂ ਛਾਇਆ ਨੇ ਮਨੂ ਉੱਤੇ ਆਪਣੇ ਪੁੱਤਰਾਂ ਨਾਲੋਂ ਵੀ ਵੱਧ ਸਨੇਹ ਕੀਤਾ। ਪੁਰਾਣੇ ਮਨੂ ਨੇ ਸੱਚ ਨੂੰ ਨਾ ਜਾਣਿਆ; ਪਰ ਯਮ ਕ੍ਰੋਧ ਨਾਲ ਮੂਰਛਿਤ ਹੋ ਕੇ ਮੋਹ ਵਿੱਚ ਪੈ ਗਿਆ।

छाया (chāyā)Chāyā (the shadow-form)
छाया (chāyā):
स्वपुत्राभ्यधिकम् (svaputrābhyadhikam)greater than (toward) her own sons
स्वपुत्राभ्यधिकम् (svaputrābhyadhikam):
स्नेहम् (sneham)affection, fondness
स्नेहम् (sneham):
चक्रे (cakre)made, showed
चक्रे (cakre):
मनौ (manau)toward Manu
मनौ (manau):
तदा (tadā)then
तदा (tadā):
पूर्वः (pūrvaḥ)the former/earlier
पूर्वः (pūrvaḥ):
मनुः (manuḥ)Manu
मनुः (manuḥ):
न (na)not
न (na):
चक्षाम (cakṣāma)perceived/recognized
चक्षाम (cakṣāma):
यमः (yamaḥ)Yama
यमः (yamaḥ):
तु (tu)however
तु (tu):
क्रोधमूर्छितः (krodha-mūrcchitaḥ)fainted/confounded by anger
क्रोधमूर्छितः (krodha-mūrcchitaḥ):

Suta Goswami (narrating to the sages at Naimisharanya)