Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 21, Shloka 50

अयोध्याकाण्डे एकविंशः सर्गः

Lakṣmaṇa’s militant counsel and Rāma’s dharma-based persuasion of Kausalyā

एतद्वचस्तस्य निशम्य मातासुधर्म्यमव्यग्रमविक्लबं च।मृतेव संज्ञां प्रतिलभ्य देवी समीक्ष्य रामं पुनरित्युवाच।।2.21.50।।

etad vacas tasya niśamya mātā

sudharmyam avyagram aviklavaṃ ca |

mṛteva saṃjñāṃ pratilabhya devī

samīkṣya rāmaṃ punar ity uvāca || 2.21.50 ||

ତାଙ୍କର ଧର୍ମନିଷ୍ଠ, ଅବ୍ୟଗ୍ର ଓ ଅବିକ୍ଳବ ବଚନ ଶୁଣି, ଦେବୀମାତା ଯେନେ ମୃତ୍ୟୁରୁ ସଞ୍ଜ୍ଞା ଫେରିପାଇଲେ; ରାମଙ୍କୁ ସ୍ଥିର ଦୃଷ୍ଟିରେ ଦେଖି ପୁନର୍ବାର କହିଲେ।

एतत्this
एतत्:
कर्म (object; with वचः)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular neuter); विशेषणम्
वचःspeech/words
वचः:
कर्म (object of निशम्य)
TypeNoun
Rootवचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular neuter)
तस्यof him (Rama)
तस्य:
सम्बन्ध (genitive relation: 'of him')
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (genitive singular masculine); सम्बन्धः
निशम्यhaving heard
निशम्य:
पूर्वक्रिया (prior action to उवाच)
TypeVerb
Rootनि-शम् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययः)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund/absolutive); पूर्वकालिकक्रिया (having heard)
माताthe mother
माता:
कर्ता (subject of उवाच; also of samīkṣya etc.)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nominative singular feminine)
सुधर्म्यम्in accordance with dharma/virtuous
सुधर्म्यम्:
विशेषण (qualifier of वचः)
TypeAdjective
Rootसु + धर्म्य (प्रातिपदिक); (सु-उपसर्गः + धर्म्य-विशेषणम्)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular neuter); वचः-विशेषणम्
अव्यग्रम्unagitated/unruffled
अव्यग्रम्:
विशेषण (qualifier of वचः)
TypeAdjective
Rootअ-व्यग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular neuter); वचः-विशेषणम्
अविक्लबम्undismayed/without distress
अविक्लबम्:
विशेषण (qualifier of वचः)
TypeAdjective
Rootअ-विक्लब (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular neuter); वचः-विशेषणम्
and/also
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction: 'and/also')
मृताdead
मृता:
उपमान (standard of comparison)
TypeAdjective
Rootमृ (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्ययः) → मृत (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त-कृदन्तम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nominative singular feminine); उपमानपदं (with इव)
इवlike
इव:
उपमा (comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् (particle of comparison: 'like/as')
संज्ञाम्consciousness/sense
संज्ञाम्:
कर्म (object of प्रतिलभ्य)
TypeNoun
Rootसंज्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular feminine)
प्रतिलभ्यhaving regained
प्रतिलभ्य:
पूर्वक्रिया (prior action to उवाच)
TypeVerb
Rootप्रति-लभ् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययः)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund/absolutive); पूर्वकालिकक्रिया (having regained)
देवीthe queen/lady (Kausalya)
देवी:
कर्ता (apposition to माता)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nominative singular feminine); माता-समानााधिकरणम्
समीक्ष्यhaving looked at intently
समीक्ष्य:
पूर्वक्रिया (prior action to उवाच)
TypeVerb
Rootसम्-ईक्ष् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययः)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund/absolutive); पूर्वकालिकक्रिया (having looked at/observed)
रामम्Rama
रामम्:
कर्म (object of समीक्ष्य)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine)
पुनःagain
पुनः:
क्रियाविशेषण (adverb of उवाच)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formकाल/पुनरावृत्ति-बोधक-अव्ययम् (adverb: 'again')
इतिthus
इति:
वाक्यचिह्न (quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्य-समाप्ति-बोधक-अव्ययम् (quotative particle: 'thus')
उवाचsaid/spoke
उवाच:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + लिट्
Formलिट्-लकारः (perfect); प्रथमपुरुषः एकवचनम् (3rd person singular); परस्मैपदम्

Having heard these words so unruffled and tranquil which conformed to righteousness, mother (Kausalya), like a dead person regaining consciousness spoke to Rama again:

R
Rama
K
Kausalya

FAQs

Dharma is presented as a stabilizing force: righteous speech can steady even overwhelming grief and restore clarity of mind.

After Rama’s dharmic reasoning, Kausalya recovers from near-fainting and prepares to respond.

Rama’s calm, dharma-aligned composure (avyagratā, aviklavatā) that supports others in crisis.