Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 16

चित्तावलोकविषयं बहिरंतरसंस्थितम् । प्रभासे तं विजानीहि प्रणवं लिंगरूपिणम्

cittāvalokaviṣayaṃ bahiraṃtarasaṃsthitam | prabhāse taṃ vijānīhi praṇavaṃ liṃgarūpiṇam

Ketahuilah Dia di Prabhāsa sebagai tumpuan renungan batin, bersemayam di luar dan di dalam—Pranava (Oṃ) itu sendiri, yang mengambil rupa Liṅga.

चित्तावलोकविषयम्object of the mind’s contemplation
चित्तावलोकविषयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootचित्त (प्रातिपदिक) + अवलोक (प्रातिपदिक) + विषय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (चित्तस्य अवलोकः) + तत्पुरुषः (अवलोकस्य विषयः)
बहिरन्तरसंस्थितम्situated outside and inside
बहिरन्तरसंस्थितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootबहिस् (अव्यय/प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक) + संस्थित (कृदन्त; √स्था, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; समासः—द्वन्द्वः (बहिः+अन्तर) ततः तत्पुरुषः/उपपद-समासः (…संस्थितम् = स्थितम्)
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
तम्him/that
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
विजानीहिknow clearly; recognize
विजानीहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + √ज्ञा (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम; उपसर्गः—वि
प्रणवम्Praṇava (Oṃ)
प्रणवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रणव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लिङ्गरूपिणम्having the form of the liṅga
लिङ्गरूपिणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक) + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (लिङ्गं रूपं यस्य)

Deductive: narrator/teacher figure in Prabhāsa-māhātmya addressing the listener

Tirtha: Prabhāsa (Somnātha Liṅga)

Type: kshetra

Scene: A devotee-sage before the Somnātha Liṅga; the syllable Oṃ subtly formed as luminous mist above the Liṅga, extending into the devotee’s heart-lotus, showing outside-and-inside presence.

P
Prabhāsa
P
Praṇava (Oṃ)
L
Liṅga

FAQs

The Liṅga at Prabhāsa is to be contemplated as Oṃ itself—present within and without—uniting devotion with inner meditation.

Prabhāsa kṣetra explicitly.

An implicit practice is indicated: contemplation (dhyāna) on the Liṅga as praṇava (Oṃ).