Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 2

स्नात्वा तत्रैव विधिवच्छृंगेशं पूजयेन्नरः । मुक्तः स्यात्पातकैः सर्वैरृष्यशृंगो यथा पुरा

snātvā tatraiva vidhivacchṛṃgeśaṃ pūjayennaraḥ | muktaḥ syātpātakaiḥ sarvairṛṣyaśṛṃgo yathā purā

Setelah mandi di sana juga, seseorang hendaklah memuja Śṛṅgeśa menurut upacara yang wajar. Ia akan bebas daripada segala dosa—seperti Ṛṣyaśṛṅga pada zaman dahulu.

स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (absolutive), पूर्वकाल
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Locative)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formस्थानवाचक अव्यय
एवindeed/just
एव:
Nipata (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle)
विधिवत्properly, as prescribed
विधिवत्:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formअव्यय (manner adverb) = 'according to rule'
शृंगेशम्Śṛṅgeśa
शृंगेशम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootशृंगेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समास: शृङ्गस्य ईशः (षष्ठी-तत्पुरुष)
पूजयेत्should worship
पूजयेत्:
Kriya (Instruction)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
नरःa man
नरः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
मुक्तःfreed
मुक्तः:
Kartṛ-samānādhikaraṇa (Subject complement)
TypeAdjective
Rootमुक्त (प्रातिपदिक; मुच्-धातुज कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण नरः प्रति
स्यात्would be/should become
स्यात्:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
पातकैःfrom sins
पातकैः:
Apadana/Hetu (Cause/source; 'from sins')
TypeNoun
Rootपातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन
सर्वैःall
सर्वैः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; विशेषण पातकैः प्रति
ऋष्यशृंगःṚṣyaśṛṅga
ऋष्यशृंगः:
Upamana (Standard of comparison)
TypeNoun
Rootऋष्यशृंग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/उपमान), एकवचन; समास: ऋष्यस्य शृङ्गः (षष्ठी-तत्पुरुष), नाम
यथाas/like
यथा:
Upamana-dyotaka (Comparator)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (comparative particle)
पुराformerly
पुरा:
Kriya-visheṣaṇa (Temporal adverb)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Śṛṅgeśvara

Type: temple

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Pilgrim at a sacred water-spot near Śṛṅgeśvara performs snāna, then approaches the liṅga with bilva leaves; a side vignette shows Ṛṣyaśṛṅga as a serene rishi, symbolizing purification.

Ś
Śṛṅgeśa (Śiva)
Ṛṣyaśṛṅga
P
Prabhāsa Kṣetra

FAQs

Purification is linked to disciplined ritual—bathing and worship performed ‘vidhivat’ (properly) at a sanctified place.

Śṛṅgeśvara/Śṛṅgeśa in Prabhāsa Kṣetra.

Snāna (bathing) at the site and vidhivat pūjā (proper worship) of Śṛṅgeśa.