Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 37

ततः पीडासमाक्रांतो विष्णुः संस्मरते हरम् । तत्क्षणादागतो रुद्रः किं करोमि महाबलः

tataḥ pīḍāsamākrāṃto viṣṇuḥ saṃsmarate haram | tatkṣaṇādāgato rudraḥ kiṃ karomi mahābalaḥ

Kemudian Viṣṇu, terhimpit oleh tekanan, mengingati Hara (Śiva). Seketika itu juga Rudra datang lalu berkata, “Wahai yang maha perkasa, apakah yang harus aku lakukan?”

ततःthen
ततः:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक (thereupon)
पीडा-समाक्रान्तःoverwhelmed by pain
पीडा-समाक्रान्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपीडा (प्रातिपदिक) + सम् + आ + क्रम् (धातु)
Formक्त (past passive participle) ‘समाक्रान्त’; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः—पीडया समाक्रान्तः (तृतीया-तत्पुरुष)
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
संस्मरतेremembers
संस्मरते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + स्मृ (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम्
हरम्Hara (Śiva)
हरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
तत्-क्षणात्immediately
तत्-क्षणात्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + क्षण (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमास; पञ्चमी-अर्थे अव्यय (immediately/at that moment)
आगतःhaving come / arrived
आगतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootआ + गम् (धातु)
Formक्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘रुद्रः’ इत्यस्य विशेषणम्
रुद्रःRudra
रुद्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
किम्what
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म) एकवचन; प्रश्नार्थक (interrogative)
करोमिdo I do / shall I do
करोमि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट् (present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
महाबलःthe mighty one
महाबलः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहाबल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः—महान् बलः यस्य (कर्मधारय)

Narrator; direct speech by Rudra (Śiva) at the end

Tirtha: Prabhāsa

Type: kshetra

Scene: Viṣṇu, strained in combat, turns inward in remembrance; instantly Rudra manifests—radiant, ash-smeared, trident-bearing—asking what service is required.

V
Viṣṇu
H
Hara
R
Rudra (Śiva)

FAQs

Remembrance of the divine (smaraṇa) is portrayed as immediately efficacious—Śiva responds at once when sincerely invoked.

Prabhāsa Kṣetra; the episode proceeds toward the origin and fame of Taptodakuṇḍa.

The verse implies devotional smaraṇa (remembrance) as a spiritual act; explicit ritual details appear in subsequent verses.